Anthony Horowitz je veľmi pracovitý a plodný autor a podieľal sa na skutočne pozoruhodných projektoch. Ako scenárista napríklad prispieval k tvorbe seriálov Poirot a Midsomer Murders, bol vybraný dedičmi Iana Fleminga, aby pokračoval v príbehoch o Jamesovi Bondovi, výsledkom čoho boli romány Modrý diamant (Argo, 2020) a Navždy a den (Argo, 2020). Dva romány napísal aj ako poctu Sherlockovi Holmesovi, Dům hedvábí (Argo, 2012) a Moriarty (Argo, 2015). Mladším čitateľom je určená séria s Alexom Riderom (po česky vychádzalo vo vydavateľstve BB art) a v slovenčine sme mohli čítať sériu Spoločenstvo piatich (vychádzalo vo vydavateľstve Slovart). Pozoruhodný detektívny román Mnoho strak věští vraždu je fenomenálnou poctou Agathe Christie, ako napovedá aj obálka.

Hlavná postava je knižná redaktorka Susan Ryelandová, ktorá číta detektívny román významného spisovateľa Alana Conwaya. Ten sa preslávil ako autor postavy Atticusa Pünda, súkromného detektíva z Nemecka, no žijúceho v Anglicku. Séria kníh s Atticusom Pündom už zahŕňa niekoľko úspešných kníh, a preto sa s napätím očakáva ďalší titul s názvom Mnoho strak věští vraždu. Na začiatku knihy sa zoznámime so Susan, ktorá začne čítať práve knihu Conwaya. Vstupujeme teda rovno do metódy písania príbeh v príbehu, a keďže Horowitz patrí medzi brilantných spisovateľov, na čas zabudneme, aký román čítame, a pohltí nás detektívka, v ktorej Pünd vyšetruje niekoľko tajomných udalostí v malej anglickej obci. A potom príde záver. Respektíve záver je taký špecifický, že redaktorka Susan začne pátrať po dôvodoch a odkrýva temný svet osudov reálnych ľudí ukrytý za fiktívnym detektívom.

Jedna zo zápletiek súvisí s javom nazývaným aj NIMBY (skratka pre Not In My Backyard) a známym prakticky všade v menších komunitách. Starousadlíci na vidieku (alebo aj vo vidieckych častiach miest) odmietajú ďalšiu výstavbu vo svojom okolí z obáv, že developerské projekty premenia ich známe komunity na anonymné prostredie plné betónu a supermarketov. Aj v románovej dedine Saxby nad Avonou sa chystá výstavba nových rodinných domov, ktorej padne za obeť les, čo u domácich vyvoláva značnú nevôľu. Dokonca až tak, že podporovateľovi výstavby prídu vyhrážky. Toto je však len jeden z mnohých motívov vraždiť, tie má skutočne veľa postáv, čitateľa zvádzajú vlastné úvahy odhaliť pravdu, no ide o príliš dobrý príbeh, aby sa to podarilo. Horowitzove pasce sú dôvtipné a čitatelia z nich nebudú unikať jednoducho.

Úctu k Agathe Christie cítiť neustále, a to až do takej miery, že o nej uvažujú aj samotné postavy: keď Susan Ryelandová uvažuje nad tvorbou Alan Conwaya, píše: „Alanovi se podařilo zachytit cosi ze zlatého věku britských detektivních románů, jež jsou zasazeny na venkov, obsahují komplikovanou vraždu, řadu excentrických postaviček a detektiva, který je v zemi cizincem“. Príbeh v príbehu umožňuje navyše autorovi vrstviť záhady, realita sa premieta do fikcie a ponúka sa viacero príležitostí premýšľať, či ide o dielo génia alebo len o náhody. Ak objavíme v knihe, ktorú čítame, kód a kľúč k jeho dešifrovaniu, odkiaľ máme mať istotu, že to nie je len produkt našej imaginácie? Horowitz nás navyše hlbšie zasväcuje aj do zmyslu detektívneho žánru ako takého. Prečo ho ľudia tak radi čítajú? A osobitne príbehy z tzv. zlatého veku? Prečo chceme vedieť, čo sa stalo a kto za to nesie zodpovednosť? Na záver odcitujme znamenité vystihnutie tejto témy:

Podstatou detektivek je hledání pravdy: nic víc a nic míň. A podle mého názoru ve světě plném nejistot není nic uspokojivějšího, než když se všechno vysvětlí. Příběhy kopírují naše zkušenosti. Jsme obklopeni napětím a nejasnostmi, jejichž řešením trávíme polovinu života, a pravděpodobně až na smrtelné posteli dospějeme k okamžiku, kdy nám všechno bude dávat smysl. Téměř všechny detektivky nám tuto radost poskytují. Proto existují.

Anthony Horowitz: Mnoho strak věští vraždu

Preklad: Lucie Mikolášková

Argo, 2020

488 strán

Zobraziť diskusiu (0)