Vedci totiž zistili, že štúdiom detstva detí v minulosti lepšie porozumieme našej prítomnosti a neraz môžeme v starých prácach nachádzať i inšpiráciu pre riešenie niektorých pálčivých problémov, napr. v súčasnom školstve. Mnohé metódy, ktoré sa využívali v stredoveku pri osvojovaní čítania, sa znova objavujú a zavádzajú.Kniha Děti a dětství. Od středověku na práh osvícenství nie je ale v žiadnom prípade publikácia, ktorá vyšla ako rýchla požiadavka doby. Všetci autori, ktorí sa na nej podieľali, sa už niekoľko rokov danej téme intenzívne venujú a publikovali mnohé vedecké štúdie i odborné publikácie. Je preto potrebné vyzdvihnúť počin autorov i vydavateľstva vydať knihu o deťoch a detstve v minulosti aj pre širšiu verejnosť. Autori však obsiahli tému detí a detstva natoľko široko a tiež do hĺbky, že by rozhodne nemala ujsť pozornosti odborníkom z oblasti pedagogiky, sociológie či psychológie.

V samostatnom úvode pripomenuli celý príbeh počiatkov štúdia detstva od čias francúzskeho historika Philipa Ariesa. Dejiny skúmania témy detí je veľmi pozoruhodným príbehom. Je to rozprávanie o tom, ako dôraz na istú skupinu prameňov zásadne ovplyvnilo na dlhé roky náhľad na život detí v minulosti. Vznikla predstava o nesmierne nepriaznivom postavení detí, ktoré u dospelých vzbudzovali len obavy až strach a uvedená téza sa dostala do pedagogických i sociologických prác. Trvalo pomerne dlho, než sa objavili práce, ktoré poukázali na jednostranný výber prameňov a priniesli aj nebývalé množstvo dokladov o pozitívnom vzťahu k deťom a neustálom prítomnom strachu o ne.

Autori sa len obmedzene dotkli obdobia raného stredoveku a poznatkov, ktoré k téme detí a detstva priniesla archeológia. I keď písomných prameňov je pre staršie obdobie poskromne, práve archeologické bádanie v zahraničí i u nás prebudilo intenzívnejší záujem o danú tému u historikov.

Editori knihu štruktúrovali do štyroch hlavných okruhov. V prvej časti O dětech a dětstvísa snažili zahrnúť písomné pramene, v ktorých sa reflektuje dieťa alebo detstvo v minulosti. Najskôr sa venovali stredovekým a novovekým teoretickým prácam pojednávajúcim o výchove a vzdelávaní detí.Zhromaždili viacero zaujímavých traktátov. Viac pozornosti venovali dvom stredovekým autorom Konradovi z Megenburku a Jiljímu Rímskemu a tiež ich vplyvu na tvorbu českých autorov rôznych teoretických úvah o deťoch t. j. „naučení“. Vďaka nim čitatelia spoznajú zmeny, ktoré odrážali nové skúsenosti v živote európskej spoločnosti a na ktoré bolo potrebné reagovať či už v právnych textoch alebo v prácach venovaných výchove detí. Je zaujímavé, ako sa postupne upustilo od určenia hranice dospelosti na základe fyzickej dospelosti jedincov – kontrola znakov pohlavnej dospelosti s odôvodnením, že je ponižujúca a preferovalo sa svedectvo štyroch osôb (v staršom stredoveku nebolo zvykom zapisovať ani oslavovať deň a rok narodenia). Tiež je potrebné oceniť i presah do židovskej kultúry, ktorá bola neoddeliteľnou súčasťou stredovekej i novovekej Európy. Kniha venovala priestor vnímaniu detí a detstva v židovskej novovekej kultúre a upozornila na rozdiely v prístupe k deťom a tiež k ich vzdelávaniu.

Samostatnú pozornosť venovali prameňom literárnej povahy, rôznym exemplám, či beletristickej literatúre. Beletristická literatúra podľa autorov bežne preberala postulované ideály určené pre dievčatá i pre chlapcov.Veľmi podrobne sa zaoberali prameňmi právnej povahy zo svetského prostredia.

Ako deti prežívali svoje detstvo, ako rástli a ako sa vzdelávali, výrazne ovplyvnila skutočnosť, v akom spoločenskom prostredí sa narodili. Autori sa preto rozhodli ďalšie rozprávanie rozvíjať podľa jednotlivých spoločenských vrstiev – na panovníckom dvore, šľachtickom prostredí, v meste a vo vidiecko-roľníckom prostredí. Postupne autori v ďalších troch okruhoch približujú narodenie a prvú starostlivosť v rodine,výchovu i vzdelávanie a na záver sa venujú situáciám, ktoré ohrozovali život detí. Uvedený spôsob zachytenia celej škály rôznorodého spoločenského prostredia je dôležitý, lebo každá sociálna skupina preferovala iné stratégie vo vzdelávaní, výchove alebo vo vzťahu k nemanželským deťom. Sociálne prostredie silne ovplyvňovalo, akú formu vzdelania rodičia umožnia svojim potomkom i pomer k deťom zrodenými mimo manželstva. Zdá sa, že pomer v rodine k nemanželským deťom silne ovplyvňovala ekonomická sila otca. Pokiaľ ňou disponoval, snažil sa nezriedka svojho nemanželského potomka ekonomicky zaopatriť. Žiaľ, niektoré poznatky, napr. k narodeniu dieťaťa sa v knihe zbytočne opakovali.

Editori pre pohľad do každodenného života detí zvolili osobité kapitoly, ktoré odlíšili i farebne. Ide o modré časti, v ktorých sa čitatelia dozvedia podrobnejšie o hračkách, stravovaní, odievaní i pochovávaní detí. Trochu rušivo tu pôsobí kapitola Děti a církev venovaná cirkevným textom a kanonickému právu. Osobne by som ju očakávala skôr v časti Právo a dítě.

Kniha je nadmieru bohatá na zaujímavý sprievodný obrazový materiál doplnený veľmi podrobnými komentármi a samozrejmosťou v knihe sú odkazy na odborné štúdie a ich zoznam na konci knihy.

Editorom sa podarila priniesť nesmierne zaujímavá publikácia, ktorá prináša nebývalý rozsiahly pramenný i obrázkový materiál. Pre dlhé obdobie sa stane východzím dielom pre ďalšie štúdium detí a detstva od stredoveku po prah osvietenstva.

Děti a dětstvi. Od středověku na práh osvícenství, D. Dvořáčková-Malá – M. Holý – T. Sterneck – J. Zelenka a kol. Praha : Nakladatelství Lidové noviny 2019, 694 s.

Recenzia vyšla v časopise Dějiny a Současnost, č. 1, 2020, s. 47.

http://dejinyasoucasnost.cz/archiv/2020/1/deti-detstvi/

Zobraziť diskusiu (0)