Empatia je slabosť a kritické myslenie zrada

Ziemer nebol žurnalista v zázemí, ale učiteľ, ktorý v Nemecku žil a pozoroval na vlastné oči, ako sa z výchovy stáva zbraň. Vďaka oficiálnym povoleniam a prístupu do školských zariadení, učiteľských kurzov aj táborov Hitlerjugend sa stal tichým svedkom premien, ktoré zasahovali všetky školy – od materských až po univerzity. Výsledkom je šokujúci obraz štátu, ktorý sa rozhodol vlastniť deti. A to nielen ich telesné schránky, ale aj ich predstavivosť, jazyk a emócie.

Najsilnejšou stránkou knihy je jej reportážna konkrétnosť. Ziemer neoperuje abstrakciami; ukazuje, ako presne vyzerala každodennosť nacistickej výchovy. Deti recitujú básne o vodcovi, rysujú mapy expanzie, učia sa o „čistej krvi“ a „nepriateľovi národa“, zatiaľ čo v triedach visia portréty Hitlera namiesto kríža. Školská dochádzka sa stáva prípravou na vojnu, telesné cvičenia nahrádzajú výuku humanitných predmetov a disciplína má blízko k vojenskému drilu. V takomto prostredí sa empatia mení na slabosť a kritické myslenie na zradu.

Ziemer však nie je moralista. Je pozorovateľ, ktorý rozumie sile systému. Uvedomuje si, že nacistická výchova bola účinná práve preto, že bola emocionálne presná. Dokázala dať deťom pocit významu, spolupatričnosti, hrdosti, a až potom im vsunula do rúk symboly nenávisti. Kniha preto nie je len dokumentom o zneužití vzdelávania, ale aj psychologickou analýzou manipulácie, ktorá sa začína nevinnými slovami a končí slepou oddanosťou.

Detstvo má podobu výhradnej poslušnosti

Vydavateľstvo Absynt prináša túto reportáž v čase, keď sa čoraz častejšie diskutuje o tom, ako sa autoritárske režimy usádzajú v srdci spoločnosti práve cez školstvo, rodinu a jazyk. Ziemerov text je možné čítať ako varovanie, no zároveň ako fascinujúcu literárnu prácu napísanú vecne, s chladnou presnosťou a dramatickými obrazmi, ktoré sa vryjú do pamäti. Jeho pozorovania sú také podrobné, že kniha miestami pripomína temnú kroniku – krok za krokom ukazuje, ako sa z učebnice stáva manifest a z detského sna o hrdinstve prostriedok masovej poslušnosti.

Dnes, keď sa svet opäť zmieta v dezinformáciách a populizme, má Ziemerov text až nepríjemnú naliehavosť. Ukazuje, že cesta k fanatizmu nezačína nenávisťou, ale pocitom „som vyvolený“. Že nebezpečenstvo neprichádza len zvonka, ale rastie vnútri – v školách, v jazyku, v tichom súhlase. Preto je kniha Ako vychovať nacistu viac než historická reportáž. Je to etická výzva čítať s otvorenými očami a nezabúdať, ako ľahko sa z výchovy stáva indoktrinácia.

Kniha Gregora Ziemera je síce stará viac než osemdesiat rokov, no môžeme ju čítať aj ako text napísaný pre dnešok. V tom spočíva jej sila aj varovanie. Lebo ako píše autor v jednej z najpôsobivejších pasáží: „Ak sa raz stratí sloboda v myslení detí, niet už cesty späť.“

Gregor Ziemer: Ako vychovať nacistu

Preklad: Igor Otčenáš

Absynt, 2025

Zobraziť diskusiu (0)