Prehliadané pásmo (európskych) dejín

Vcelku ľudnatý príbeh štartuje skutočne zostra. V prudkých bojoch počas hrôzostrašnej občianskej vojny v Španielsku, ktorá vypukla po páde monarchie a nastolení republiky. Od roku 1936 tak rôzne frakcie pravicových a ľavicových síl takmer tri roky zvádzali urputný zápas o moc, sprevádzaný šialenými ukrutnosťami páchanými na oboch stranách pri každej príležitosti.

Víťazom sa stane (extrémna) pravica reprezentovaná caudillom Franciscom Francom, nacionalistickým diktátorom, ktorý bude v Španielsku otravovať vzduch až do polovice 70. rokov, keď ho definitívne vezme čert. Najdesivejším výsledkom tohto dodnes nejakým spôsobom obchádzaného konfliktu sú v prvom rade tisíce civilných utečencov, ktorí za totálne otrasných podmienok musia v predvečer druhej svetovej vojny nútene opustiť rodnú zem s minimálnymi vyhliadkami na zlepšenie svojej úplne mizernej situácie.

Aspoň pre pár tisícok utrápených duší však svitne isté svetielko nádeje. Zosobní sa v čilskom básnikovi Pablovi Nerudovi. Ten dokáže i napriek istým výhradám svojej vlády aj časti čilskej verejnosti zorganizovať obdivuhodnú záchrannú akciu: na Winnipegu – lodi nádeje – dopraví okolo dvetisíc španielskych exulantov do novej vlasti pripomínajúcej „dlhý lupeň z mora a snehu, a vína“ so „stuhou z bielej a čiernej peny“. To je aj prípad ústrednej dvojice Isabelinho emocionálne pohnutého rozprávania. Dramatické osudy Víctora Dalmaua a Roser Bruguerovej sa prakticky navždy spoja v manželstve z núdze, aby mohli v novom útočisku svorne i osve čeliť mnohým ďalším výzvam vpísaným do autorkiných brilantne vystavaných spletitých príbehov.

Kolízia fikcie a skutočnosti

Isabel Allende umne mieša fiktívne rozprávanie s riadnymi historickými reáliami. V jej tvorivom kotle sa tak organicky snúbia vyfabulované postavy a naratívne línie s viacerými verejne známymi osobnosťami. Autorkini verní priaznivci určite poľahky prídu na to, že s minimálne jednou z nich ju spája mimoriadne vrúcne puto.

Isabel Allende má svoj rukopis vybudovaný naozaj starostlivo a z tejto prednosti môže do ľubovôle ťažiť výborne napísané texty. Je to akási zvláštna kombinácia úspornosti s košatosťou, ktorá vo výsledku funguje veľmi harmonicky. Priamočiare, v podstate celkom jednoduché roviny sú pozachytávané akoby jedným precíznym ťahom. Rozprávačských perspektív je však zároveň dostatočne veľa na to, aby vo vzájomnom súlade vytvorili dômyselne upletený príbehový vzor. Vzor mimoriadne dobre čitateľný, jasne vypracovaný, zrozumiteľný a oku vyslovene lahodiaci. Dynamický text akoby do hlavy skutočne skákal sám od seba, čo je pri zvýšenej miere historických faktov jedine vítané. Tieto sa totiž do mozgových závitov ukladajú prakticky bez námahy. Špeciálne, ak im robia garde také silné prvky, akými sú napríklad čarovne podmanivá atmosféra s citeľným dotykom ľúbivej romantiky a typickej juhoamerickej bezstarostnosti, krehký humor, búrlivé vírenie rôznorodých citov či nejedna desivá scéna rukolapne dokumentujúca vojnové a revolučné hrôzy.

Isabel Allende má skutočný dar na písanie chytľavých a zároveň konzistentných textov s neprehliadnuteľným vzdelávacím presahom. Dlhý lupeň z mora tento vzácny talent potvrdzuje v dostatočne suverénnej miere.

Isabel Allende: Dlhý lupeň z mora

Preklad: Eva Palkovičová

Slovart, 2023

Zobraziť diskusiu (0)