Do Santiaga s ťaživým batohom sklamaní a obáv
Kto sa vyberie na púť do Santiaga a do batoha si okrem náhradných ponožiek či pršiplášťa pribalí aj balík sklamaní, rozčarovania a pochybností, má na konci ubolené nohy aj dušu. Cesty k sebe sú komplikované a zázrakov na sa nich deje žalostne málo.
Z hádky rovno na púť
Literárna majsterka ľudských vzťahov Petra Soukupová tentoraz posiela svoju hrdinku na známu svätojakubskú púť.
Marta (Mimi) patrí k sekulárnym pútnikom. Vlastne si chce na ceste iba vyčistiť hlavu. A k tomu má jeden špeciálny motív – chce ukázať svojmu partnerovi Hynkovi, že je svojprávna. Môže sa predsa vybrať na pešiu púť aj bez jeho schválenia. On nech si ide s deťmi na klasickú dovolenku k moru…
Tento pútnický denníček je mimoriadny. Marta, inak úspešná copywriterka v reklamnej agentúre, registruje aj bežné starosti. Ponáhľa sa, aby našla voľné miesto v ubytovni. Registruje pobrežia, pláže, lesíky a citrónovníky. Vešia na Instagram pekné fotky, za ktoré si vyslúži superlatívy od svojich kamarátok.
Všetko ostatné je však nanič. Na púť sa vybrala po nepeknej hádke s Hynkom – relatívne nudným a zásadovým lekárom. Je od nej o dosť starší a hoci sa Marta do neho bláznivo zaľúbila napriek jeho záväzkom, nepozdáva sa jej rodičom ani súrodencom.
Marta s Hynkom na diaľku hrajú otravnú hru. Kto skôr ustúpi, kto sa ozve ako prvý, kto napíše len strohú informáciu a kto prvý pridá srdiečko a emóciu. A bude prvou emóciou túžba po zdieľaní alebo len „obyčajná“ telesná vášeň spojená s pikantnými fantáziami?
Marte sa životné túžby aj sklamania zjavujú na púti chaoticky. Nie je ničím výnimočná. Jeden deň jej patrí celý svet a ďalší je ochromená smútkom a neistotou.
Vlastné dobro proti zvyšku sveta
Postupne sa rozbaľuje celá zbierka tém vlastných talentovanej českej prozaičke: limity partnerskej komunikácie, ochota plniť cudzie očakávania, sloboda proti záväzkom, vyhliadky vášní v skúške partnerským stereotypom.
Objavujú sa aj širšie spoločenské kontexty. Súčasníci nedokážu vypnúť zo svojich pracovných pomerov. Sú zotročovaní plánmi, emailami aj ambicióznymi šéfmi. Marta chce vegetariánstvom chrániť planétu a deti ani na dovolenke neopustia svoje smartfónové otroctvo.
A nakoniec je tu ešte jedna vážna dilema. Marta deti nechce! Je to jej filozofické stanovisko, obava pred ďalšou zodpovednosťou, absencia materskej túžby, dôsledok neistoty v partnerskom spolužití alebo jeden zo spôsobov, ako si obhájiť vlastnú životnú cestu?
Pridávať komplimenty na písanie Petry Soukupovej nie je nutné. Je neuveriteľne presná – jazykom a dialógmi, obrazmi postáv aj odkrývaním všetkého, čo zneisťuje dnešného človeka. Nemusí otravovať filozofujúcimi pasážami navyše. Tu sa všetky životné pochybnosti jednoducho odohrajú. Čitateľ má chvíľami taký intenzívny pocit podobnosti s postavami jej príbehov, až sa vyľaká a poodstúpi od knižného zrkadla.
Ozaj, mala Martina púť vôbec nejaký zmysel? Skeptici sa len utvrdia v presvedčení, že čakanie na zázračný prerod pri putovaní portugalským a španielskym vidiekom je ilúzia. Napriek všetkému je rozhodnutie putovať dôležité. Potvrdzuje záujem o vlastnú existenciu, hoci aj v konflikte so zvyškom sveta (alebo len s človekom z jednej postele). Keď bude najhoršie, taká schopnosť sa hodí.
Petra Soukupová: Marta děti nechce
Host, 2024