Každých pár rokov sa objaví kazateľ alebo niekto popletený, kto ohlasuje trest boží vykonaný na celom ľudstve, ak nie rovno armagedon. Konce sveta majú pritom svoju dlhú literárnu tradíciu: od Zjavenia svätého Jána, známeho ako Apokalypsa, po Dobré znamenia prešli dve tisícky rokov očakávania definitívneho konca. Autori si to tak trochu uľahčili a zánik ľudstva spájali často s okrúhlymi výročiami, ideálne každých tisíc rokov. Táto literatúra dostala aj príznačný názov: milenialistická, Umberto Eco ju nazval „neurotickým očakávaním konca časov“. Zvyčajne býva spájaná s druhým príchodom Ježiša Krista, no je tu aj druhá postava, Antikrist, beštia so zámerom ovládnuť svet a spustiť finálnu vojnu medzi dobrom a zlom.

Práve postava Antikrista je zásadná v románe Dobré znamenia. Démon Crowley a anjel Azirafal žijú svoje celkom spokojné životy na Zemi už dlhé tisícročia a vzájomne si rozumejú. Celkom ich vyvedie z miery dramatická správa: nastal čas záverečného stretu Dobra a Zla. Crowley dostane za úlohu umiestniť bábätko Antikrista do tej správnej rodičovskej opatery, no nastane omyl spôsobený chaosom v satanistickej rehoľnej pôrodnici, dôjde k zámene novorodencov a môže sa začať vynikajúci román plný satiry, humoru, akcie, výborne vypointovaného príbehu a predovšetkým znamenite napísaných postáv.

V Dobrých znameniach nám autori uľahčujú orientáciu tak trochu shakespearovsky: hneď na začiatku nájdeme osoby a obsadenie a je ho naozaj pomerne veľa: anjeli, démoni, čarodejnice z minulosti aj tie súčasné vrátane bojovníkov proti nim, rodičia aj deti, štyria jazdci Apokalypsy. Čitateľ ale ani na chvíľu nestratí orientáciu, čo sa nedá povedať o niektorých postavách, ktoré svojej pridelenej úlohe nie vždy rozumejú a vyplýva z toho množstvo komických situácií. Azirafal (ktorý, mimochodom, prišiel pri vyhnaní Adama a Evy z raja dosť bizarne o svoj ohnivý meč) a Crowley sa naozaj snažia, aby zabránili koncu sveta, a vyvíjajú ešte viac úsilia, aby sa vyhli zbytočnému vysvetľovaniu zmätkov svojim nadriadeným.

Pratchett aj Gaiman pristúpili v románe k viacerým témam značne inovatívne. Biblia bola literárne spracovaná už nespočetnekrát a Dobré znamenia si užijú oveľa viac tí, ktorí majú hlbšiu znalosť biblických príbehov. Čítať sa dá, samozrejme, aj bez vedomostí o Biblii, no alúzie na niektoré knihy, napr. Genezis alebo Zjavenie svätého Jána, sú naozaj vtipné. Práve v nich vidieť podstatu majstrovstva obidvoch spisovateľov: ľahkosť textu je poctivo vydretým remeslom a humorné spracovanie Biblie si určite vyžadovalo dôsledné oboznámenie sa s jej textami a kultúrnym pozadím. Okrem toho sa tu spomína okultizmus, proroctvá, zberateľstvo kníh, no v románe nájdeme aj spoločenskú satiru: od vojen, znečistenia cez konzumný život alebo život v moderných mestách (možno za všetky stačí Londýn).

Dobré znamenia sú určite zásadnou knihou pre každého fanúšika fantastiky a osobitne priaznivcov Terryho Pratchetta a Neila Gaimana. Dočkali sa aj prieniku do iných médií. Dlhšie zamýšľal svoju verziu sfilmovať Terry Gilliam (bez výsledku), no úspešne sa podarilo natočiť seriál v roku 2019 (režisér Douglas Mackinnon) a v roku 2014 BBC odvysielala rozhlasovú adaptáciu. Vzhľadom na to, že Dobré znamenia napísali dve spisovateľské legendy, uveďme ešte spôsob, akým Neil Gaiman opísal spôsob vzniku románu v knihe Postřehy z poslední řady (Argo, 2019):

„Náš společný román vznikl následujícím způsobem. Já jsem psal dlouho do noci. Terry psal brzy ráno. Odpoledne jsme si velmi dlouho telefonovali, předčítali jsme si to nejlepší, co jsme napsali, a probírali jsme, co by se mohlo dít dál. Hlavním cílem bylo se navzájem rozesmát. Posílali jsme si diskety. Jednou v noci jsme se pokusili použít modem a poslat část textu na druhý konec státu rychlostí 300/75, přímo z počítače na počítač, protože jestli už tenkrát existoval e-mail, nikdo nám o něm neřekl. Povedlo se. Ale pošta byla rychlejší. (Ne, nechystáme se psát pokračování.)“

Neil Gaiman a Terry Pratchett: Dobré znamenia

Preklad: Vladislav Gális

Slovart, 2020

400 strán

Zobraziť diskusiu (0)