Domček z knihy
Keď som si pred spaním ľahol a otvoril Pasáž (Albatros, 2018) alebo Slučku (Albatros, 2019), knihy ma vďaka väčšiemu obdĺžnikovému formátu obkľúčili a vťahovali svojou hypnotickou energiou a doslova ma uzatvorili v obraze. Bol som ochotný dívať sa celé minúty na výjavy, ktoré vo svojom vedecko fantastickom diele ponúka švédsky autor Simon Stålenhag a aj fyzicky mi vytvárali dočasný literárny domov.
Široké plochy, chmúrnejšia atmosféra. Výjavy doliehajú ako pokročilá fáza spánku v bode zlomu. Ten moment, ktorý si dobre nepamätáte a ráno sa chcete rozpomenúť, pretože v chaose surreálnych obrazov hľadáte orientačný význam. Ako nevedomie zakladá na skúsenosti, ani Simon Stålenhag nemení kurz a nezabúda na realitu, nevytvára novú, naopak, kreatívne ilustruje minulosť, rozširuje jej stigmy a čitateľa necháva v izolovanej pustine plnej abstraktných mechanických figúr. Vynárajú sa, ponúkajú priestor na hru a objavovanie.
Obria mechanická kačička, reklamy, neóny v diaľke ako prstence na fabrickom monumente. V Pasáži je svet masírovaný konkrétnymi reklamami, vynucuje si nové obzory vnímania, iné, aké poznáme a máme osvojené. Absentuje tu kolektívnejší pohyb, združuje sa tu minimum postáv a áut, všetko konanie ústí z izolácie, no aj tá je konfrontovaná s niečím väčším a v niečom aj deštruktívnym. Minimálne svojimi proporciami.
Zatiaľ čo Pasáž obsahuje väčší podiel hry, aj monumenty pôsobia detsky, Slučka sa snaží o dospievanie prostredia i postáv. Chce, aby sme detailom rozumeli do hĺbky. Sú tu skice, prepracovanejšie roboty v pohybe, systematická práca s technikou.
V oboch knihách sa komponujú prvky využívané i v žánroch steampunk, cyberpunk, seapunk, solarpunk a iné. Opticky majú knihy blízko aj ku grafickej identite poľského ilustrátora Jakuba Różalského. Čerpá z národného folklóru, tradícií, realizmu a harmóniu dotvára bojovými robotmi.
Paradoxné je, že hoci svet kníh Pasáž a Slučka evokuje obdobie po apokalypse, sú dosť pacifistické. Je tu plno nordických domčekov s hrejivými svetlami. Slúžia ako oázy bezpečia v krajine bohatej na monštruózne stavby pôsobiace ako neporaziteľní giganti z prostredia virtuálnej reality. Akákoľvek militantná rovina nie je riešením, narušila by už zdevastovaný svet a pripravila by ho o pokoj, aký znáša v dôsledku fatálnych udalostí.
Simon Stålenhag vytvára literatúru v akej hľadá potenciál samoty a odlúčenia. Oba stavy podrobuje skúškam a nastavuje im zrkadlo novej reality stojacej na základoch toho, čo poznáme.
Veľmi aktuálne.
Albatros 2018,2019
Pasáž, Slučka
Simon Stålenhag
Preklad: Dominika Wittenberg Gašparová