Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Domček z knihy

Keď som si pred spaním ľahol a otvoril Pasáž (Albatros, 2018) alebo Slučku (Albatros, 2019), knihy ma vďaka väčšiemu obdĺžnikovému formátu obkľúčili a vťahovali svojou hypnotickou energiou a doslova ma uzatvorili v obraze. Bol som ochotný dívať sa celé minúty na výjavy, ktoré vo svojom vedecko fantastickom diele ponúka švédsky autor Simon Stålenhag a aj fyzicky mi vytvárali dočasný literárny domov.

Široké plochy, chmúrnejšia atmosféra. Výjavy doliehajú ako pokročilá fáza spánku v bode zlomu. Ten moment, ktorý si dobre nepamätáte a ráno sa chcete rozpomenúť, pretože v chaose surreálnych obrazov hľadáte orientačný význam. Ako nevedomie zakladá na skúsenosti, ani Simon Stålenhag nemení kurz a nezabúda na realitu, nevytvára novú, naopak, kreatívne ilustruje minulosť, rozširuje jej stigmy a čitateľa necháva v izolovanej pustine plnej abstraktných mechanických figúr. Vynárajú sa, ponúkajú priestor na hru a objavovanie.

Obria mechanická kačička, reklamy, neóny v diaľke ako prstence na fabrickom monumente. V Pasáži je svet masírovaný konkrétnymi reklamami, vynucuje si nové obzory vnímania, iné, aké poznáme a máme osvojené. Absentuje tu kolektívnejší pohyb, združuje sa tu minimum postáv a áut, všetko konanie ústí z izolácie, no aj tá je konfrontovaná s niečím väčším a v niečom aj deštruktívnym. Minimálne svojimi proporciami.

Zatiaľ čo Pasáž obsahuje väčší podiel hry, aj monumenty pôsobia detsky, Slučka sa snaží o dospievanie prostredia i postáv. Chce, aby sme detailom rozumeli do hĺbky. Sú tu skice, prepracovanejšie roboty v pohybe, systematická práca s technikou.

V oboch knihách sa komponujú prvky využívané i v žánroch steampunk, cyberpunk, seapunk, solarpunk a iné. Opticky majú knihy blízko aj ku grafickej identite poľského ilustrátora Jakuba Różalského. Čerpá z národného folklóru, tradícií, realizmu a harmóniu dotvára bojovými robotmi.

Paradoxné je, že hoci svet kníh Pasáž a Slučka evokuje obdobie po apokalypse, sú dosť pacifistické. Je tu plno nordických domčekov s hrejivými svetlami. Slúžia ako oázy bezpečia v krajine bohatej na monštruózne stavby pôsobiace ako neporaziteľní giganti z prostredia virtuálnej reality. Akákoľvek militantná rovina nie je riešením, narušila by už zdevastovaný svet a pripravila by ho o pokoj, aký znáša v dôsledku fatálnych udalostí.


Simon Stålenhag vytvára literatúru v akej hľadá potenciál samoty a odlúčenia. Oba stavy podrobuje skúškam a nastavuje im zrkadlo novej reality stojacej na základoch toho, čo poznáme.

Veľmi aktuálne.



Albatros 2018,2019
Pasáž, Slučka
Simon Stålenhag

Preklad: Dominika Wittenberg Gašparová





Zobraziť diskusiu (0)

Slučka

Slučka

Simon Stålenhag

V roku 1954 začala švédska vláda so stavbou najväčšieho urýchľovača častíc na svete. Komplex umiestnený hlboko pod ostrovmi na jazere Mälaren dokončili v roku 1969

Kúpiť za 19,99 €

Pasáž

Pasáž

Simon Stålenhag

Rok 1997. Michelle a jej malý žltý robot unikajú naprieč dystopickou Amerikou. Cesty lemujú vraky obrovských vojnových dronov a všadeprítomný technologický odpad rozkladajúcej sa konzumnej spoločnosti. Ako sa blížia k pobrežiu, v čoraz rýchlejšom slede sa za nimi rúca svet, akoby sa napokon za obzorom prepadlo prázdne jadro civilizácie.

Kúpiť za 19,99 €

Podobný obsah

Digitálny minimalizmus

Recenzie

Digitálny minimalizmus

Na knižnom trhu existuje viacero kníh na túto tému. Či už je to DigiDetox od Matěja Krejčího, Off od Tanye Goodinovej alebo Digitální detox od Orianny Fieldingovej. Potom tu máme asi najznámejšiu z nich – Digitálnu demenciu od Manfreda Spitzera.

Frankissstein a dejiny novodobej sexuality

Recenzie

Frankissstein a dejiny novodobej sexuality

Frankissstein je príbeh o príbehu. To je dobré vedieť na začiatok. Na prvý pohľad v tej vete nemusí byť ukryté nič prazvláštne, ale Jeanette Winterson rekonštruuje pomerne známy debatný večer, kde sa stretli mladučká Mary Shelley so svojím manželom, horkokrvný básnik George Byron s milenkou a doktor posadnutý predstavou o sexuálnom splynutí s Mary. Je to večer, keď vznikla inšpirácia nielen pre napísanie Frankensteina.

Bábkar

Recenzie

Bábkar

Sofiin svet patrí v literatúre o filozofii azda k najlepšej príručke vôbec. Jostein Gaarder v ňom pútavo ozrejmuje vzťah človeka k mysleniu. Literárna úloha Bábkara je v mnohom podobná. Nie je síce náukou o filozofii, ale stáva sa príručkou v čase, kedy voláme o pomoc. Hľadá civilnú tvár temných stránok.