je sobotné ráno
v záhrade počuť
šťastné hlasy
kosačku
psí brechot
výkriky gól

Miroslava B., č. 26 (Mirka Ábelová, zb. Dom, 2022)

Aká je naša predstava o ideálnom živote? Pre protagonistku Miroslavu B. z prostredného oddielu zbierky Mirky Ábelovej Dom je to najprv celkom zrejmé – a nám azda známe z reklám na novostavby v prímestských satelitoch. Predmetné verše sa však nachádzajú v tomto súbore dvakrát: najprv v texte č. 7 v podobe vízie, v závere oddielu ako jej realizácia. Vzťah medzi týmito dvoma výskytmi je – ako vzťah medzi ideálom a skutočnosťou – značne problematický.

Satelitné peklo
Ábelová prostredníctvom zdvojenia citovaného úryvku rozpráva príbeh. Na začiatku je nukleárna rodina, sťahujúca sa z mestského priestoru na perifériu. Marketingový prísľub idyly sa však rýchlo mení na skľučujúcu realitu. Suburbanizovaný život totiž ničí sociálne väzby, spôsobuje závislosť od áut a zo žien, ktoré ostávajú „doma“, robí tzv. zelené vdovy. Protagonistka to ostatne sama formuluje veľmi výstižne: „domov ako väzenie / namiesto mreží / sieťky proti komárom“.

Na ploche tohto oddielu sa nám teda pred očami „zasľúbená zem“ mení na neznesiteľné peklo. Dobre to ilustruje motív trávnika (implikovaný zvukom kosačky): na prvý pohľad esteticky príťažlivý, ale inak nezmyselný, environmentálne neudržateľný (a preto negatívny) prvok. A ani iný typ interakcie s pôdou – záhradníčenie – nie je vyslobodením: počas spoločného sadenia so synom aktérka vraví, že rastliny „budú rásť spolu s ním / spolu s ňou sa prepadať do zeme“. Často romantizované „priľnutie k pôde“ je tu groteskne pretvorené do obrazu pochovania zaživa.

Horor – interpretačný kľúč
Celú zbierku pritom môžeme čítať cez prizmu hororových trópov. Vezmime si titulný motív v podobe strašidelného domu: v prvom oddiele je antropomorfizované obydlie aktérky jej úhlavným nepriateľom, v treťom vidíme apokalyptické premnoženie myší, znemožňujúce pokojné bývanie. Aj posledný obraz druhého oddielu, pôvodne reprezentujúci harmóniu a idylu nového domova, napokon pôsobí desivo – tušíme, že je iba maskou. Nepríjemný pocit umocňuje efekt scudzenia, keďže situáciu nesledujeme priamo, ale doslova iba spoza plota. Ábelová tak napokon veľmi trefne ukazuje, ako sa napriek nášmu presvedčeniu, že kráčame za niečím lepším, môžeme prepadnúť do temnoty.

Mirka Ábelová: Dom
BRAK, 2022

(text je súčasťou instagramového projektu @instapretacia)

Zobraziť diskusiu (0)