Dopisy papeži
Tomáš Halík opäť raz prekvapil. Je fascinujúce a udivujúce, že aj vo svojich sedemdesiatich piatich rokoch hľadá nové cesty, nové spôsoby, ako osloviť čitateľa. Pre svoju najnovšiu knihu Dopisy papeži zvolil formu dvanástich listov fiktívnemu pápežovi Rafaelovi. V takom veku byť stále kreatívny je ozaj veľmi obdivuhodné. Autor tohto textu má teóriu, že mu ako inšpirácia poslúžila slávna kniha C. S. Lewisa Rady skúseného diabla, ktorý je tiež písaný formou listov. Naspäť však k Halíkovi.
Halík píše fiktívnemu pápežovi Rafaelovi, voľne nadväzujúc na predchádzajúcu knihu Odpoledne křesťanství. Nezaprie v sebe hlbokého teológa a sociológa, napriek občas náročnejším textom sa kniha celkovo číta veľmi dobre, jeho myšlienky sú jasné a v skutočnosti rozširuje a prehlbuje svoje základné tézy.
Od katolicizmu ku katolicite
Jednou z téz je prechod z exkluzívneho katolíckeho prežívania viery – katolicizmu, k inkluzívnemu, oveľa viac otvorenému dialógu a prijímajúcemu – ku katolicite. Halík veľmi podporuje pontifikát súčasného pápeža Františka, jeho snahu o synodálnu formu katolíckej cirkvi (viac zapájajúcu sa, viac vychádzajúcu zo seba, viac na perifériách a viac pre chudobných tohto sveta) a odmieta klerikalizmus, túžbu po moci a bohorovnosť v cirkvi, ktorá je na mnohých miestach, i na Slovensku, stále silno prítomná.
Kľúčové dva texty pápeža Františka, konkrétne dve encykliky, spomína Halík na viacerých miestach vo svojich listoch pápežovi Rafaelovi. Konkrétne ide o encykliku Laudato si’, ktorá sa zaoberá životným prostredím, ekológiou a cestami, ako sa starať o náš spoločný domov menom Zem. Je to jeden z najdôležitejších a najcitovanejších pápežských textov za ostatné dekády, pretože do boja proti šialenstvu konzumu a ničenia vlastných zdrojov a planéty sa do prvej línie vydal i pápež. A to má silné politické i sociologické dôsledky.
Druhou citovanou encyklikou je Fratelli tutti, ktorá hovorí o tom, ako dosiahnuť spoločné ciele ľudstva ako spravodlivosť, pokoj alebo starostlivosť o našu Zem. Už v názve je jedna z ciest – všetci sme si na tejto zemi bratia a sestry, lebo na nej zdieľame spoločný osud. A buď budeme spolupracovať a nájdeme spôsoby, ako si navzájom pomáhať, alebo si vytvoríme spoločné peklo. Čo už sa do nejakej miery, pozerajúc na vojenské konflikty či zmenu klímy, už deje.
Pozerať sa však na Halíkovu knihu ako na teologický traktát pre jeho veriacich fanúšikov by bola hrubá chyba. Halík pozerá do budúcnosti, reflektujúc minulosť a prítomnosť, a v istých oblastiach možno vidí viac alebo hlbšie ako väčšina z nás.
Prečo čítať Halíka?
V celospoločenskom marazme a skepse (nemyslím tým len situáciu na Slovensku) Halík nedáva instantné odpovede. Nemá jednoduché riešenia. No ponúka reflexiu, ktorými cestami by sa mala cirkev uberať. A otázka znie – čo s tým má neveriaci alebo agnostik?
Podľa mňa veľmi veľa. Už dávno sa skončil čas polyhistorov, ktorí si nárokovali odpovede na takmer všetky pálčivé otázky človeka a ľudstva. Halík osvetľuje realitu z jedného uhla a do pomyselnej mozaiky prikladá zopár kamienkov. Nevidieť ich, nepreskúmať by bol veľký omyl. Ponúka totiž viaceré cesty, ktorými sa môžeme vydať, aby sme nezostali v getách alebo sa netočili v kruhu. A to riziko je v dnešnom svete enormné pre všetkých. Pre cirkev, konzervatívcov, liberálov, neveriacich, umelcov a iné skupiny, ktoré sa cítia na okraji a napádané zo všetkých strán. Preto je dôležité čítať Halíka. Zmenšuje riziko uzatvorenia sa do seba a kopenia chýb, straty času a energie hľadaním ciest, kde na konci je len múr alebo slepá ulička.
Tomáš Halík: Dopisy papeži
Nakladatelství Lidové noviny, 2024