Jedným z takých autorov je aj Brian Evenson, zvučné meno súčasného amerického new weird a hororu. V týchto žánroch mu spoločnosť robia napríklad China Miéville, Jeff VanderMeer či Stephen King. Zbierka Doupě | Zhroucení koně prináša v elegantnom vreckovom formáte 16 poviedok a 2 novely, ktorých atmosféru svojimi ilustráciami výborne vystihol Václav Šlajch.

Zbierku otvára najdlhší text, novela Doupě, ktorej hlavný hrdina, bezmenný človek(?), sa snaží zistiť viac nielen o Sebe, ale aj o ďalších ja, ktoré do svojho mozgu presne určeným postupom vložil. Príbeh pretkaný existenciálnymi otázkami, ako aj hľadaním podstaty ľudskosti a seba samého, zároveň naznačuje, akým smerom sa uberajú nasledujúce texty.

Spoločným menovateľom všetkých poviedok je neistota, a to predovšetkým neistota rozprávača vo vzťahu k realite, ktorú okolo seba vníma. Stalo sa to alebo to bol len sen? Ak je všetko v poriadku, prečo pôsobí najrušivejšie práve tá „stopercentná“ realita? Pochybnosti sa odzrkadľujú aj vo výpovediach postáv: Som si istý, alebo takmer istý, že... Viem presne, alebo takmer presne, že...

Žiadna postava nemôže s absolútnou istotou povedať, čo sa stalo. Menia sa podmienky, ich spomienky aj pocity, realita jednotlivých svetov sa láme na detailoch, ktoré autor čitateľom dávkuje striedmo, no zároveň absolútne účinne – či už je to zvláštny spôsob reči priateľa, srsť, ktorá je na dotyk konská, ale koňovi nepatrí, alebo sušené mäso na spodnom regáli, ktorému chýba označenie.

Vo viacerých textoch absentuje nadprirodzený prvok; aj napriek tomu v nás dokáže Evenson vyvolať nielen pocity strachu, ale aj úzkosti či paranoje. Motívy naznačenej, no neopísanej hrôzy a rozprávača nedôverujúceho vlastnej mysli, s ktorými kedysi prerazili „otcovia hororu“ E. A. Poe a H. P. Lovecraft, využíva autor v súčasnom svete. A ako sa ukazuje, ten je pre nás aj bez nadprirodzena rovnako desivý ako v dielach klasikov žánru.

Evenson sa s čitateľom zahráva. Texty, v ktorých sa odráža jeho univerzitné pôsobenie, sa nedržia tradičných postupov a často končia otvorene, čo môže pre niektorých čitateľov znamenať prekážku. Neisté výpovede, spochybňovanie vlastnej príčetnosti, rôzne tiky, zamlčané detaily, náznakovosť i otvorený záver však otvárajú dvere do ďalšej komnaty hrôzy – do našej predstavivosti, kde sa môže stať všetko. Napokon, potvrdzuje to aj druhý text prepožičiavajúci názov knihe – Zhroucení koně:

„Jestliže se otočíte, půjdete spěšně dál a opustíte to místo, ještě než se stane cokoli, co by situaci rozhodlo – čím se pro vás ti koně stanou? Zůstanou jak živí, tak i mrtví zároveň, takže nebudou ani zcela živí, ani zcela mrtví.

A co se pak stane s vámi, která ponesete vědomí tohoto paradoxu v hlavě?“

Preklad: Jakub Němeček

Ilustrácie: Václav Šlajch

Zobraziť diskusiu (0)