Doupě | Zhroucení koně
Pred tromi rokmi vzniklo vydavateľstvo Gnóm! a svoje výročie oslávilo vydaním mimoriadnej knihy, o ktorej môžeme bez zveličenia napísať, že v oblasti špekulatívnej fikcie ide o jeden z najdôležitejších titulov tohto roka. Už len názov zbierky poviedok Briana Evensona Doupě | Zhroucení koně priťahuje svojou nezvyčajnosťou a celkovú atmosféru výrazne umocňujú temné ilustrácie Václava Šlajcha.
Doterajšia produkcia Gnómu! sa dá charakterizovať ako snaha vydávať veľmi kvalitnú prózu na pomedzí žánrov, predovšetkým však ide o fantastiku, horor, new weird a ďalší titul budú tvoriť dokonca eseje a prednášky. Osobitná starostlivosť o knihy je viditeľná na prvý pohľad aj grafickou úpravou, jednotnou typografiou pre všetky tituly aj vreckovým formátom. Ak čitateľ siahne po každej doteraz vydanej knihe (je ich šesť) objaví originálne fikcie vytvorené prekvapujúcou imagináciou autorov a autoriek napr. ako Kelly Barnhill, Pamela Rentz, Charlie Jane Anders, Ursula K. Le Guinová, Laird Barron, Pat Murphyová, Philip Fracassi.
S tvorbou Briana Evensona sme sa mohli zoznámiť už v antológii New Weird: Trochu divná fantastika (Laser-books 2008) a je to spisovateľ, ktorému by rozhodne mala byť venovaná pozornosť. Bytosť, ktorá samu seba považuje za človeka, ale nie je ním, plyšový medvedík s búšiacim srdcom plodu dieťaťa, obchodovanie s mŕtvolami a ďalšie zápletky nenechajú na pochybách, že autor pripravil veľmi pestrú a čudnú zmes príbehov. Podobne ako majster fikcie J. L. Borges aj Evenson viaceré texty umiestňuje do ťažko identifikovateľného časopriestoru, niekedy ho dokonca podozrievame, že ide skôr o určitý metafyzický stav ako o reálne miesto v čase. Nachádzajú sa postavy snáď v nejakom type pekla alebo mentálneho labyrintu? A nie sú oba istým spôsobom to isté? Prípadne si môžeme aj položiť otázku, či je peklo reálne alebo je to len stav mysle?
„Pochopil jsem, že informace, které jsou mi k dispozici, patří do různých vrstev, že to, o čem jsem si po probuzení myslel, že je jedna bytost, je ve skutečnosti mnoho bytostí navrstvených na sebe, a že vlastně představuji neúplný záznam všech, kdo přišli přede mnou. Začal jsem své předchůdce odlupovat, rozdělovat a uspávat, aby byli pod kontrolou a pokud možno v bezpečí.“
Dej sa často odohráva v uzavretých priestoroch izieb, domu, v klaustrofobických šachtách, čo umocňuje stiesňujúci pocit z textu. Postavy hocikedy nemajú ani meno, ich identita je roztrieštená, nedokážu rozoznať, či žijú v realite alebo ilúzii, podliehajú sebaklamu. Okrem toho ukazujú len prvky svojej osobnosti akoby mal čitateľ pred sebou puzzle bez predlohy a musel si ho poskladať a navyše mu niektoré dieliky chýbajú a zdá sa, že iné sú z úplne inej skladačky. V textoch nachádzame ozveny absurdnej prózy Samuela Becketta, Eugena Ionesca a v grotesknej rovine niektorých scén pripomína krátke príbehy Daniila Charmsa. Možno je však všetko inak.
Jazyková úspornosť a premyslený koncept svedčia o spisovateľovi pozoruhodných kvalít. Evenson využíva jednoduchosť výrazových prostriedkov a priamočiary jazyk na vzbudenie dojmu každodennosti až banality, ale už po pár odsekoch je zrejmé, že tu niečo nie je v poriadku. A to je aj základný pocit hlavných postáv. Ak niečo spája všetky prózy v knihe, tak je to vždy ruptúra v realite, ku ktorej dôjde, rozdiel je len v tom, ako sa s ňou postavy a aj čitatelia vyrovnajú. Treba dúfať, že v budúcnosti bude ešte nejaký titul od Briana Evensona preložený, pretože si to určite zaslúži.
Brian Evenson: Doupě | Zhroucení koně
Preklad: Jakub Němeček
Ilustroval: Václav Šlejch
Gnóm! 2019
376 strán