Vedecká fantastika sa veľmi často zaoberá témami typickými pre súčasnosť, no na ich analýzu alebo prerozprávanie v podobe príbehov využíva prostriedky fantastického ozvláštnenia. Je to aj prípad série Nadácia, ktorá v roku 1966 získala ocenenie Hugo za najlepšiu žánrovú sériu všetkých čias. Pôvodnú sériu tvoria tri knihy, ktoré na sté výročie narodenia Isaaca Asimova (1920 – 1992) vydáva v novom preklade vydavateľstvo Albatros Media pod svojou značkou Lindeni. V priebehu desaťročí sa Asimov k Nadácii ešte vrátil a v 80. rokoch 20. storočia napísal ďalšie štyri diely. Prvý diel prvotnej trilógie Nadácia zoznamuje čitateľov s významným predstaviteľom vedy psychohistórie. Hari Seldon prostredníctvom pokročilých štatistických a matematických metód opisujúcich masové ľudské správanie predvídal pád galaktického impéria a vypracoval spôsob jeho obnovy. Základom bola skupina mužov a žien disponujúcich vedomosťami a schopnosťami obnoviť technológie, ktoré by inak ostali zabudnuté. Dôležitým aspektom opätovného budovania impéria bol tiež obchod, diplomacia a armáda.

Pokračovanie s názvom Nadácia a impérium obohacuje trilógiu o ďalší rozmer. Vplyv impéria prudko poklesol a z naoko bezvýznamnej Nadácie sa stáva čoraz zásadnejší hráč. Exaktné vedy, ktorými presadzuje svoje zámery, získavajú obradnú, až náboženskú funkciu. No tri storočia po spustení Seldonovho plánu vstupuje do hry o ovládnutie impéria nepredvídaný prvok: mutant Mul so schopnosťou manipulovať ľudskými emóciami. Je to len prechodný stav alebo zásadne ovplyvní ďalší vývoj? Mulovým životným cieľom sa stalo hľadanie druhej Nadácie, o čom hovorí tretí diel. Seldon totiž vytvoril ešte jednu Nadáciu s neznámym umiestnením. Mala to byť akási poistka pre prípad, že by prvá Nadácia vo svojej misii zlyhala. V treťom diele sú hlavnou metódou budovania impéria diplomacia, zákulisné manipulácie a riešenie zaujímavého problému, či druhá Nadácia vôbec skutočne existuje.

Séria o Nadácii predstavuje jeden z vrcholov klasickej vedeckej fantastiky. Asimov bol pri písaní významne inšpirovaný rozpadom rímskeho impéria. Kolaps pokročilej formy spoločenského usporiadania sa ani vo fiktívnom svete nezaobišiel bez vojenských konfliktov na galaktickej úrovni, no v porovnaní s diplomaciou dostávajú konflikty len malý priestor. V jadre každého románu sú určité krízy, ktoré majú posúvať vývoj skokovo buď dopredu, alebo ‒ v prípade neúspechu ‒ uvrhnú impérium do ešte väčšieho zmätku. Dej dopredu tiež výrazne posúvajú dialógy, aj v ďalekej budúcnosti debatujú napríklad muži pri fajčení a ich stretnutia pripomínajú skôr kluby džentlmenov ako vojenské porady.

Asimov vo svojich románoch pomerne konzervatívne aplikoval vtedajšie vedecké poznatky, a preto v nich nenájdeme žiadne vizionárske technológie alebo bizarné cudzie svety. Ľudia sa správajú veľmi ľudsky aj o tisícročia v budúcnosti a skôr ako technológie sa tu prejavuje humanizmus, snaha priviesť ľudstvo k mierovému nažívaniu, pričom nástrojmi na to majú byť skôr veda a vyjednávanie ako uplatňovanie násilia. Aj pôsobenie vladárov pripomínajúcich feudálnych vládcov alebo tyranov má značne obmedzené trvanie, dôležitým sa následne stáva hľadanie prijateľnejšej formy politickej moci. Prečítanie trilógie je prínosné aj z kultúrneho hľadiska: na román alebo myšlienky z neho odkazuje množstvo ďalších diel a v roku 2021 by mal byť uvedený desaťdielny seriál, režírovaný Rupertom Sandersom.

Isaac Asimov: Druhá Nadácia

Preklad: Patrick Frank

Lindeni, 2020

280 strán

Zobraziť diskusiu (0)