Ján Blažovský
24.11.2024

Dupin. Prvý detektív

Detektívny žáner stojí na pleciach obrov – niekoľkých významných autoriek a autorov, ktorí vytvorili nesmrteľné literárne postavy. Oči týchto autorít však najprv čítali príbehy prvého detektíva stvoreného literárnym géniom a jeho odkaz sa nesie v takých menách ako Sherlock Holmes alebo Hercule Poirot. Edgar Allan Poe napísal v roku 1841 príbeh o vraždách na Rue Morgue, v ktorých vystupuje C. Auguste Dupin, a ak by Poe nebol napísal už nič iné, tak aj touto poviedkou by bol nezmazateľne vstúpil do dejín.

Hoci sa príbehy o hľadaní páchateľov vrážd objavovali už aj predtým, predsa len Edgar Allan Poe (1809 – 1849) prispel svojou tvorbou k mimoriadnemu počinu. Svoju postavu C. Augusta Dupina nenazýval ešte detektívom, ale s odstupom času môžeme konštatovať, že v ňom vytvoril prvého detektíva v dejinách, a to preto, lebo Dupin použil na vyšetrenie vrážd analytickú metódu. Poviedka Vraždy na Rue Morgue sa tak stala prvou detektívnou poviedkou. Poe sa inšpiroval životom Eugèna Françoisa Vidocqa, francúzskeho dobrodruha považovaného za prvého kriminalistu a zakladateľa kriminalistiky ako takej. Desaťročia po Poeovej smrti sa spisovatelia detektívneho žánru rozhodli vzdať tomuto géniovi poctu a od roku 1955 udeľujú cenu Edgar, pričom jej prvou nositeľkou bola Agatha Christie.

Vo vydavateľstve SnowMouse vyšla kniha Dupin, v ktorej nájdeme všetky tri príbehy o brilantnom mysliteľovi, ku ktorému sa chodil radiť sám prefekt parížskej polície. V preklade Jána Kamenistého si tak čitateľstvo môže prečítať aj ďalšie dva príbehy. Záhada Marie Rogêtovej a Odcudzený list, na záver nájdeme esej o počiatkoch detektívneho žánru a vysvetlivky. Kniha je excelentne graficky vyhotovená, autor ilustrácií Julo Nagy má koniec koncov s vydavateľstvom SnowMouse dlhodobú spoluprácu, ktorej výsledkom sú tituly zdobiace knižnice už dlhé roky (napr. v sérii kníh o Sherlockovi Holmesovi). Kto by mal záujem aj o hororovú a fantastickú tvorbu E. A. Poea, nemal by minúť tri výborné tituly vydané v SnowMouse: Čierny kocúr (2013), Zlatý skarabeus (2014) a Zostup do Maelströmu (2015).

Výnimočnosť všetkých troch príbehov spočíva v inováciách, ktoré Poe priniesol a ujali sa tak, že sa využívajú dodnes a dostali aj vlastné pomenovanie. V prípade poviedky Vraždy na Rue Morgue ide o „záhadu zamknutej izby“, fenoménu, keď došlo k zabitiu v uzavretom priestore, z ktorého zdanlivo nebolo pre vraha úniku. Dupin používa pri každom prípade analytickú metódu, keď nahlas uvažuje a rozvíja rôzne hypotézy, overuje ich a následne zavrhuje tie, pre ktoré nenachádza logické vysvetlenie alebo oporu vo faktoch. Sústreďuje sa na zločin a hľadá vraha alebo vrahov, vysvetľuje pritom dôležitosť odlíšiť zhody okolností od skutočného priebehu udalostí. Neváha si pritom pomôcť ani teóriou pravdepodobnosti. V poviedke Záhada Marie Rogêtovej sa predmetom kritiky stávajú aj médiá: „cieľ, ktorý naše noviny vo všeobecnosti sledujú, je vyvolať senzáciu, upozorniť na seba, nie dopátrať sa pravdy“. (s. 80) Noviny môžu deformovať realitu až tak, že verejnosť nedokáže uveriť skutočnému vysvetleniu. Posledná poviedka Odcudzený list ukazuje, že vyšetrovať sa nemusia len vraždy, ale aj straty významných artefaktov, ktorých odhalenie pred verejnosťou by mohlo fatálne diskreditovať účastníkov.

Priaznivci detektívok by si určite mali Dupina prečítať nielen kvôli výnimočnej dômyselnosti jeho autora. Ozveny tohto detektíva nájdeme v Sherlockovi Holmesovi, Herculovi Poirotovi, ale popri iných aj v poviedke Smrť a kompas od J. L. Borgesa, ktorý Poea prekladal aj do španielčiny. Odkaz Dupina prenikol do rôznych médií: komiksov, filmov, rádia, dokonca do divadla. Poznať ho znamená pozerať sa na svet detektívneho žánru očami obra, otca zakladateľa a je to znamenitý výhľad.