Peter Wohlleben je nemecký lesník známy bestsellerom Tajný život stromov. Podobne ako v predchádzajúcej knihe, aj v Duševnom živote zvierat nájdeme množstvo krátkych kapitol venovaných jednotlivým témam. Wohlleben popisuje vskutku rozmanité emócie: materinská aj partnerská láska, odvaha, pohodlnosť, klamstvo, súcit, ostych, ľútosť, smútok, vďačnosť, altruizmus. Týka sa to jeleňov, diviakov, koní, zajacov, kôz, krkavcov a ďalších zvierat. V knihe čitateľ nájde ešte ďalšie pozoruhodné aspekty zvieracieho duševného života vyplývajúce z inteligencie, pamäte, inštinktov, túžby po prežití a prispôsobovaní sa prírodným alebo umelým podmienkam vytvoreným človekom ale napríklad uvádza aj príklady žartovania a užívania si radosti.

Keďže Wohlleben je sám lesník, vie z praktického hľadiska vysvetliť, prečo určité formy správania ľudí prinášajú škodu, aj keď úmysel bol dobrý. Typický príklad je osvojenie si srnčaťa nájdeného v lesných kríkoch. Ľudia si bežne neuvedomujú, že srny nechávajú svoje mláďatá v kríkoch zámerne, aby ich nezdržiavali pri hľadaní potravy. Srna však už naspäť neprijme mláďa s cudzím pachom a práve preto by ľudia pri výletoch v lesoch nemali zasahovať, ak sa v podobnej situácii ocitnú. Svoju úlohu vtedy síce zohráva u ľudí súcit, ale výsledok nie je priaznivý. Zásahy ľudí komplikujú zvieratám častokrát bežné fungovanie: informácie si totiž odovzdávajú aj medzigeneračne, napríklad migračné trasy, spôsoby určenia nebezpečných situácií a umelé narušenie učenia dokáže zvieratá minimálne zmiasť, v horšom prípade aj usmrtiť.

V Duševnom živote zvierat sa pred čitateľom rozširuje kontext života na podstatne širší záber ako len jednotlivé situácie v lesoch alebo v domácnosti. Kniha ponúka exkurzie do výskumov zaoberajúcich sa evolúciou, neurológiou a skúmaním inteligencie. Argumentuje štatistikou aj každodennými skúsenosťami, porovnáva určitý typy správania zvierat s ľudskými reakciami a ukazuje, že v duševnom prežívaní toho máme spoločné viac ako si uvedomujeme. Wohlleben viackrát zdôrazňuje, aké dôležité je uvedomiť si aj určité spoločné fyziologické základy pocitov: napr. hlad, chlad, vlhkosť alebo naopak horúce prostredie, sucho vnímajú ako nepríjemné aj zvieratá a, pokiaľ sa dá, tak sa nielen vyhýbajú týmto stavom, ale aj upravujú svoje životné prostredie tak, aby negatívne pocity potláčalo.

Predstavy o tom, ako vlastne vnímajú zvieratá svet (a v ňom v neposlednom rade človeka) patria naďalej medzi veľké záhady a výskumy určite aj v budúcnosti prinesú pozoruhodné zistenia. Obidve Wohllebenove knihy pojednávajúce o stromoch a živočíchoch sú v tomto zmysle vynikajúci tlmočníci medzi odbornými štúdiami a popularizáciou vedy na jednej strane a ekologickým prístupom k životnému prostrediu na strane druhej. Dobre sa čítajú a predovšetkým ukazujú miesto človeka v skladačke zvanej príroda.

Peter Wohlleben: Duševný život zvierat: Láska, smútok, súcit - prekvapujúci pohľad do skrytého sveta
Preklad: Elena Diamantová
Tatran 2017
212 strán

Zobraziť diskusiu (0)