Fernando Iwasaki – Pohřební výbavička

Mám rád mikropoviedky aj autorov, ktorí sa ich neboja písať. Môj nový objav je Fernando Iwasaki.

Jeho zbierka hororových mikropoviedok, ktorá vyšla pod názvom Pohřební výbavička ma očarila a nadchla štýlom, atmosférou, nápadmi, fantáziou aj pointami. Z Iwasakiho poviedok je cítiť, že čítal Poea, Lovecrafta, Hoffmanna, Borgesa, ktorými sa nechal inšpirovať, ale azda najviac ho inšpirovali hrôzostrašné príbehy, ktoré mu rozprávala jeho babka, keď bol malým chlapcom.

Hlavnými témami Iwasakiho poviedok sú smrť, posmrtný život, prechod medzi jednotlivými svetmi, duchovia a prízraky, duševné choroby a pochopiteľne rôzne formy strachu. Napätie v Iwasakiho poviedkach sa rodí najmä zo stretnutia javov každodenných s nadprirodzenými, pochopiteľne nechýbajú ani šokujúco drastické výjavy a prekvapujúco mrazivé pointy.

Fernando Iwasaki je presvedčený, že podstata pocitu hrôzy nezávisí na dobe, v ktorej sa príbeh odohráva. Podľa neho hororová literatúra môže byť tiesnivá, ale najhoršie sú vraj znepokojujúce spomienky z detstva.

Carlos María Domínguez - Dům z papíru

Rozprávačom tohto kúzelného príbehu je argentínsky profesor vyučujúci na Cambridge. Po nečakanej smrti kolegyne, ktorú zrazilo auto, keď práve čítala báseň Emily Dickinsonovej, sa mu dostane do rúk záhadná kniha pokrytá cementom, ktorú niekto poslal nebohej kolegyni z Uruguaya.

Táto kniha vzbudí v profesorovi veľký záujem a prinúti ho vycestovať do Montevidea, aby našiel odpovede na mnohé znepokojivé otázky a zároveň vypátral odosielateľa onej záhadnej knihy.

Podstatnú úlohu v tomto príbehu hrajú knihy. Knihy totiž dokážu meniť osudy ľudí, dokážu v nich vyvolať posadnutosť, závislosť, dokážu ich dohnať k šialenstvu a niekedy aj k smrti.

Tento príbeh je najmä o chorobnej závislosti na knihách. Autor však čitateľovi ponúka okrem príbehu aj pestrú mozaiku zaujímavých myšlienok, úvah, názorov a postrehov týkajúcich sa kníh a ich autorov. Mnohé z nich mi doslova vyčarovali úsmev na tvári. Napríklad také chodbičky. Skúsení čitatelia vraj dokážu podľa chodbičiek v texte posúdiť, či je kniha dobrá a stojí za prečítanie. Alebo hudba. Ak si čitateľ dokáže vybrať správnu hudbu ku knihe, ktorú číta, jeho pôžitok sa znásobí. Alebo knihy, ktoré boli napísané pri sviečkach, by sa mali čítať zásadne pri sviečkach. A taktiež som sa dozvedel, že ľudia, ktorí trpia chorobnou závislosťou na knihách, majú pergamenovo zafarbenú kožu na celom tele.

Zobraziť diskusiu (0)