Téma každodennosti v minulosti je súčasťou vedeckých prác historikov približne od 60-tych rokov minulého storočia. Každodennosť dlho ostávala v úzadí – akoby neposkytovala dostatočne zaujímavé podnety na skúmanie. Podrobné výskumy však priniesli pozoruhodné výsledky, ktoré dotvárajú naše poznanie o stredovekej civilizácii a umožňujú aj jej lepšie pochopenie.

Na českom knižnom trhu sa objavila publikácia, ktorá sa zamerala práve na každodennosť kráľovského a panského dvora. Nakladatelství Lidové noviny, s. r. o., vydalo knihu s názvom Přemyslovský dvůr : Život knížat, králů a rytířů ve středověku od kolektívu autorov pod vedením Dany Dvořáčkovej-Malej a Jana Zelenku (editori). Obidvaja českí historici sa niekoľko rokov intenzívne venovali téme dvorov i rezidencií a ich každodennosti v stredoveku. Okrem mnohých štúdií, ktoré publikovali samostatne, pripravili spolu aj niekoľko vedeckých konferencií k skúmanej tematike, ktorých výsledkom sú štyri obsiahle vedecké publikácie. Všetky predchádzajúce aktivity sa vo viacerých smeroch veľmi pozitívne odrážajú na samotnej publikácii – pri výbere tém a autorov, obrázkov, a v neposlednom rade i pri výbere ukážok zo stredovekých prameňov (básní, výchovných traktátov, závetov a iných).

Predstavená publikácia je v podstate ideálnym príkladom toho, ako popri vedeckých prácach vedci ponúknu svoje poznatky širšej verejnosti.

Kniha sa venuje piatim tematickým okruhom, ktoré tvoria hlavnú líniu publikácie: I. Realita, fikce a ideály, II. Lidé na dvoře, III. Péče o rodinu a dvůr, IV. Slavnosti na dvoře a V. Dvůr v prostoru. Vybranými okruhmi sa tvorcovia knihy snažili zmapovať celé spektrum každodenného života na panovníckom dvore v stredoveku.

Kúpeľ pána (zdroj: Codex Manese, Universita Heidelberg/NLN)

Prvý tematický okruh tvoria štyri kapitoly, v ktorých sa autori snažili objasniť, čo tvorilo stredoveký– presnejšie kráľovský dvor. Nielen reálny svet konkrétnych ľudí, ale najmä myšlienkový svet dvora. Do prvej kapitoly autori zaradili pasáž venovanú prameňom, prostredníctvom ktorých môžu historici spoznávať dávny svet, a upozornili čitateľov na úskalia, s ktorými sa vedci stretávajú pri výskume písomných a hmotných prameňov.

V poslednom období je možné čoraz častejšie sledovať snahu odborníkov vysvetľovať širšej verejnosti, akým spôsobom sa k informáciám a poznatkom dostali. Nezaostávajú ani historici a je fajn, že aj v recenzovanej knihe čitatelia zistia, aké nástrahy musia vedci prekonávať, než dospejú k určitému poznaniu (kapitola Legendy, kroniky a kde je skutečnost).

V ďalších kapitolách sa autori zamerali na fenomény, ktoré výraznou mierou dotvárali výnimočnosť nielen kráľovských dvorov, ale i panských dvorov stredoveku – na rytiersku kultúru, dvorskú literatúru a podoby lásky, ako ju v tom období ľudia vnímali.

Oldřich a Božena(zdroj: Národní knihova ČR v Praze/NLN)

Druhý okruh sa venuje skladbe ľudí, ktorí sa pohybovali na dvore. Ľudí na dvore možno rozdeliť do dvoch výrazných skupín. Prvú skupinu tvorí panovník a jeho rodina – teda manželka a deti. Druhú skupinu tvoria ľudia, ktorí sa starajú o bezproblémový chod dvora – komorník, maršálek, stolník, čašník, kancelár, notár, pisár a osobité miesto mal biskup. Editori sa v tejto časti snažili priblížiť postavenie žien na dvore i možnosti, akým spôsobom mohli naplniť svoj život. Aj keď mali ženy na dvore dosť obmedzené príležitosti rozhodovať o svojom živote, mnohé sa dokázali presadiť a zanechať nezmazateľnú stopu. Viac informácií o tvorivých schopnostiach žien dvora autori uviedli i v poslednom tematickom okruhu Dvůr v prostoru v kapitole Pasionál abatyše Kunhuty a rukopisy královny Elišky Rejčky. Osobitú pozornosť venovali deťom. Téma detí a detstva bola dlhé desaťročia veľmi okrajová, ale za posledné roky sa objavilo viacero štúdií, ktoré rozšírili poznatky o vzťahu k deťom a o detstve v stredoveku. Rozhodne už neplatí predstava o nevšímavosti stredovekej spoločnosti k najmenším deťom. Čitateľ tu nájde i kapitolu o hračkách, ktorými sa deti rozveseľovali.

Tretí tematický okruh sa venuje štyrom oblastiam – strave, odevu, hygiene a zdraviu. V prvej kapitole čitatelia vstúpia do stredovekej kuchyne. Zostavovatelia sa zamerali nielen na skladbu stravy a sprístupnenie zaujímavých stredovekých receptov, ale pozornosť venovali i účtom a výdavkovým knihám, ktoré si dvory zakladali pre evidenciu nákupov. Veľmi zaujímavo je spracovaná kapitola o odievaní z pera Mileny Bravermanovej, ktorá sa už niekoľko desaťročí intenzívne venuje otázkam odievania najvyšších vrstiev. Autorka poňala odievanie komplexne a tému predstavila vo viacerých rovinách – od výroby a druhov rôznych látok cez typy odevov a obchod s látkami až po premeny módy. Upozornila aj na dôležitú symboliku farieb v stredoveku.

Stredoveká hygiena na dvoroch nebola rozhodne zanedbávaná, starostlivosť o telo i tvár bola dôležitou súčasťou každodennosti. Kúpeľ s pridaním rôznych bylín či kvetov sa tešil stále obľube, len bol značne náročný na prípravu. Miestnosti bolo potrebné dostatočne vykúriť, priniesť a zohriať veľké množstvo vody.

V rámci kapitoly o hygiene sa editori zamerali i na prírodné náuky, mágiu a astrológiu, pretože podľa autorov bez nich nie je možné úplne porozumieť stredovekej medicíne.

Štvrtý okruh sa týka slávností, ktoré sa uskutočňovali na dvore. Autori ich rozdelili do troch kategórií: slávnosti týkajúce sa celej spoločnosti, slávnosti dotýkajúce sa rodiny a slávnosti zvyšujúce prestíž dvora.K dôležitým celospoločenským slávnostiam patrilo posadenie kniežaťa na kamenný stolec uprostred Pražského hradu, ktoré malo značný symbolický význam – až posadením na stolec získavali Přemyslovci skutočnú vládu nad zemou. So získaním kráľovskej hodnosti sa zmenil obrad nastoľovania panovníka. Z rituálov sa vytratilo posadenie na stolec. Slávnosť – uvedenie panovníka na trón – bola viac-menej ojedinelou oslavou. Potreba zomknutia spoločnosti viedla k vytvoreniu každoročne sa opakujúcich sviatkov a slávností. V období stredoveku túto rolu preberali cirkevné a liturgické slávnosti. Cez sviatky, ako boli Vianoce, Veľká Noc a Letnice, sa přemyslovský dvor hlásil k širokej kresťanskej Európe a prostredníctvom sviatkov sv. Václava a sv. Víta upevňovala vládnuca dynastia pocit spolupatričnosti obyvateľov českého kniežatstva a neskôr kráľovstva. Dôležitú úlohu v stredovekej Európe zohrávali rôzne rytierske turnaje a hry, ktoré neboli výlučne záležitosťou vládnucich dvorov a rodín, ale i šľachty. Vydavatelia sa pokúsili čitateľom priblížiť vznik a premeny turnajov. Osobitný záujem venovali editori rodinným slávnostiam, ako je krst, svadba o pohrebný obrad, ktoré však v prípade Přemyslovcov vždy prekračovali rámec úzkej rodiny. Zvyšovaniu prestíže dvora pomáhali rôzne turnaje, hry a lov. Najmä turnaje a hry sa v stredoveku tešili značnej obľube, ako sa dočítame i v texte vzdelaného aristokrata Nitharda.

Do posledného tematického okruhu Dvůr v prostoru zahrnuli editori sídla, cestovanie a zakladanie kostolov a kláštorov. V prvých kapitolách sa čitateľ oboznámi s územným a stavebným vývojom Pražského hradu a Vyšehradu. V druhej kapitole získava obraz o spôsobe cestovania. V tretej kapitole sa zostavovatelia venovali zakladaniu kostolov a kláštorov rôznymi členmi přemyslovského rodu, ktoré sú úzko previazané s formovaním stredovekého štátu a s upevňovaním kresťanstva, ale zároveň zásadným spôsobom premieňali krajinu a určovali jej nové dôležité komunikačné tepny.

Editori spolu s autormi ponúkajú čitateľom komplexný a precízne spracovaný prehľad jednej rozsiahlej témy v historiografii – každodennosti na panovníckom dvore (10. – 14. storočie), od ktorého sa dá v prípade záujmu odraziť i k hlbšiemu štúdiu.

V hlavných textoch sa objavujú odkazy na príslušnú literatúru a sprievodné state sú opatrené rozsiahlym zoznamom najdôležitejšej bibliografie západoeurópskej i českej produkcie. Zoznam prameňov a literatúry je v závere knihy spolu so súpisom zdrojov obrázkov.

Editori sa ku každej téme snažili vybrať i nejaký vhodný dobový prameň. Čitateľ tak má možnosť zoznámiť sa takmer „osobne“ so svetom stredovekej civilizácie a premýšľať o tom, do akej miery sa v niektorých smeroch zmenilo naše uvažovanie.

Dana Dvořáčková-Malá, Jan Zelenka a kolektiv

Přemyslovský dvůr. Život knížat, králů a rytířů ve středověku

vydalo: NLN 2014

Počet strán: 900

Recenzia bola publikovaná so súhlasom historyweb.sk

Zobraziť diskusiu (0)