Výrazne upozornil na seba spochybnením neomylnosti pápeža v knihe Unfehlbar? Eine Anfrage 1970 (Neomylný? Jedna otázka), čo malo dopad na jeho ďalší profesionálny život. V roku 1980 mu nemecká biskupská konferencia odobrala kanonickú misiu (misio canonica), t. j. právo na vyučovanie katolíckej teológie, neskôr sa zameral na ekumenickú teológiu a stal sa priekopníkom medzináboženského dialógu. V rokoch 1960 až 1996 bol riadnym profesorom na Eberhard Karls Universität v Tübingene. Okrem vyučovaniu na univerzite sa Hans Küng venuje kresťanskej a ekumenickej otázke a je autorom mnohých diel. Vydavateľstvo Premedia prinieslo pre slovenských čitateľov jeho knihu Katolícka cirkev (Stručné dejiny) v roku 2013 a v nasledujúcom roku ponúklo vydavateľstvo svojim čitateľom knihu venujúcu sa postaveniu žien v kresťanstve a najmä ich postupne marginalizovanej úlohe v cirkvi Žena v kresťanstve.

Útlej knižke Žena v kresťanstve predchádzala rozsiahla odborná spisba - trilógia o náboženstve v dejinách, pričom v druhom zväzku Küng analyzoval práve úlohu ženy v kresťanstve. S odstupom času považoval autor za dôležité niektoré témy týkajúce sa role žien v kresťanstve doplniť a prepracovať najmä z hľadiska súčasnosti. Výsledkom je drobná knižka, v ktorej načrtáva, ako sa postupne menila rola žien v kresťanstve, presnejšie v západnom, rímsko-katolíckom kresťanstve. V jednotlivých kapitolách venovaných rozhodujúcim obdobiam, v ktorých nastávali zmeny v paradigmách, podrobne predstavuje myšlienkový svet danej éry a jeho vplyv na pôsobenie žien v cirkvi, resp. na ich postupne marginalizovanie z cirkevného života. Čitateľ má možnosť sa oboznámiť ako postupne sa menil náhľad nielen na postavenie ženy v kresťanstve a obzvlášť v cirkvi, ale najmä, aké súvislosti tieto zmeny ovplyvňovali. Rovnako sa čitateľ dozvedá, aký pomerne dlhý proces musela cirkev prejsť, než sa definitívne presadil celibát a aký to malo vplyv práve na postavenie žien nielen v cirkvi ale aj v bežnom živote.

Na základe analýz prameňov je možné podľa Künga hovoriť do dnešných dní o šiestich paradigmách:

- židovsko-apokalyptickej paradigme prvotných kresťanských spoločenstiev

- ekumenicko-helénskej paradigme kresťanského staroveku

- rímsko-katolíckej paradigme stredoveku

- protestantsko-evanjelickej paradigme reformácie

- paradigme rozumu a pokroku v období moderny a paradigme postmoderny a jej zreteľné ekumenické vyjadrenie, ktoré spracoval spolu v jednej kapitole.

Každá paradigma je výrazne ovplyvnená historickými okolnosťami a najmä myšlienkovým svetom svojho obdobia, ktorý sa snaží autor vždy starostlivo priblížiť čitateľom.

Najstaršiu paradigmu ovplyvnilo niekoľko faktorov. Küng upozorňuje na skutočnosť, že prvotné kresťanstvo vychádzalo zo židovských predstáv o svete a aj zo židovskej teológie. V tomto období nebolo postavenie žien v židovskej spoločnosti vôbec priaznivé, ženy žili v ústraní verejnosti, v chráme mali vyhradený prístup len po ženské nádvorie. Autor uvádza, že dobové židovské pramene boli plné výhrad voči ženám, ktoré majú podľa Jozefa Flavia v akomkoľvek ohľade nižšiu hodnotu ako muž.

Celkom odlišná situácia však vyplýva z evanjelií, v ktorých Ježiš pristupuje k ženám úplne bez zábran a vôbec nerešpektuje dovtedajšiu patriarchálnu prax. Ženy považoval za rovné mužom. Prvotné kresťanské spoločenstvo bolo skupinou slobodných a rovnocenných ľudí – mužov a žien, ktorí boli rovnako povolávaní vykonávať služby pre spoločenstvo. Avšak už v 2. storočí prichádza k prvým sporom o postavenie žien a dochádza k druhej paradigme. Prvé vysunutie žien na okraj začalo sporom o ich práve rečniť v spoločenstve. U apoštola Pavla nachádzame síce najskôr obhajobu práva žien verejne vystupovať, neskôr v tzv. pastoračných listoch sa však objavuje:

Žena nech sa učí v tichosti a v úplnej podriadenosti. Učiť žene nedovoľujem, ani vládnuť nad mužom, ale nech je tichá (1Tim 2, 9).

Napriek tomu výsledky doterajších výskumov o pôsobení žien v prvých storočiach existencie kresťanstva ukazujú, že ženy sa podieľali na rozširovaní kresťanstva oveľa intenzívnejšie než je ich činnosť prezentovaná v neskorších prácach. Podobná situácia nastala aj neskôr v období včasného stredoveku v Európe pri šírení kresťanstva, hoci vtedy sa už presadzoval úplne iný pohľad na ženy. Za zmenou rímsko-katolíckej paradigmy stredoveku stojí najmä sv. Augustín, ktorý výrazne ovplyvnil postavenie žien v cirkvi.

Podklady pre zmenu sa už pripravovali v predchádzajúcom období. Aj keď sa väčšinou odpor k sexualite prisudzuje kresťanstvu, nepochádza z neho. Odpor k sexualite bol všeobecným fenoménom neskorej antiky a až neskôr sa stal špecifickou črtou kresťanstva. Významne sa na tom podieľal aj spomínaný sv. Augustín, ktorý vo svojom učení o dedičnom hriechu spojil jeho prenášanie s pohlavným aktom. K pohlavnému aktu má v ideálnom prípade dôjsť len za účelom počatia dieťaťa a sexuálna rozkoš je hriešna a treba ju potláčať. Toto učenie viedlo aj k presadeniu celibátu u kňazov (klerikov) a k rozdeleniu západného kresťanského sveta na klérus („cirkev“) a laikov („ľud“). Podľa Künga je práve klerikalizácia ďalším znakom, ktorým sa odlišuje od predchádzajúcej paradigmy. V prvotných cirkvi sa požiadavka života cirkevných predstaviteľov bez ženy vôbec neobjavuje. Sexuálna zdržanlivosť klerikov mala podľa Künga vplyv nielen na oficiálne ale najmä na neoficiálne učenie a spovednú prax stredovekej cirkvi. Najmä od reformy pápeža Bonifáca VIII. (1235-1303) bolo stanovené: ten kto sa chcel dotýkať posvätných vecí, musí mať nepoškvrnené ruky. Všetko sexuálne – mužské semeno, rovnako ako menštruačná a pôrodná krv morálne znečisťujú a znemožňujú takému človeku prístup k sviatostiam a posvätným predmetom. V praxi to znamenalo, že laici ostali vylúčení z prípravy posvätných vecí. Pre úplnosť treba podotknúť, že k úplnému presadeniu celibátu katolíckych kňazov došlo až za reformácie a prvé ustanovenia o zákaze sobášov u kňazov sa objavujú u Gregora VII., ale nestretali sa u kňazov s porozumením. Zároveň je potrebné spomenúť aj to, že na prelome 12. a 13. storočia pod vplyvom kacírskych hnutí došlo k zmene pohľadu na manželstvo a tiež na podmienky jeho uzatvorenia. Manželstvo sa dostalo medzi sviatosti a jeho uzatvorenie sa dostalo pod vplyv cirkvi. Dovtedy bolo uzavretie manželstva najmä svetskou záležitosťou. V ranom stredoveku sa dokonca objavovali i zákazy prítomnosti kňazov na svadbách.

Kladenie dôrazu na prísne sexuálne zásady dostávalo ženy v cirkvi do úplného úzadia. Jedna z možností, ako sa mohli v rámci cirkvi realizovať, bol ich vstup do kláštora. V kláštoroch našli uplatnenie mnohé ženské osobnosti a výrazne prispeli i k cirkevnému učeniu najmä v rozvíjaní mystiky, napr. Hildegarda z Bingenu (1098-1179), Brigita Švédska (1303-1373) alebo Katarína Sienská (1347-1380). Inak boli z cirkevného života vylúčené.

Ďalšie zmeny v postavení žien neprichádzali z prostredia katolíckej cirkvi ale od reformačných zmien, ktoré do života uviedol Martin Luther. Hans Küng sa domnieva, že Lutherova reforma zásadným spôsobom zasiahla západné kresťanstvo, čo vyvolalo zmenu od stredovekej rímskokatolíckej paradigmy k evanjelickej paradigme reformácie. Reformácia tiež priniesla pozitívnu zmenu v postavení ženy nielen cirkvi ale aj v spoločnosti. Zároveň aj dodáva, že nová zmena istým spôsobom priniesla aj negatívne dôsledky. Nevydaté protestantské ženy strácajú možnosť realizácie v kláštoroch. Vojny alebo narastajúca potreby zárobkovej činnosti mimo domu opäť zahnali ženy do priestorov vlastných domácností.

Približne v rovnakom období nastupuje aj smutné obdobie honu na bosorky, ktorého obeťou sa stali väčšinou ženy. H. Küng sa v stručnosti pokúša priblížiť aj rôznorodé spúšťacie motívy prenasledovania. Objavujú sa v nich na jednej strane staré náhľady na ženy ako také, ale aj nové prvky, ktoré priniesol neskorý stredovek. Tiež upozornil čitateľov na veľmi silné rozdiely v regiónoch. Procesy s bosorkami sa konali najmä vo Francúzsku, v severnom Taliansku, v krajinách Beneluxu a v niektorých častiach Nemecka, v menšej miere sa odohrávali aj v stredovýchodnej Európe. Napriek mnohým výskumom bádatelia stále nevedia odpovedať na mnohé otázky, ktoré sa týkajú príčin prenasledovania bosoriek.

Ukončenie prenasledovania žien ako bosoriek prinieslo podľa Künga osvietenstvo, ktoré zároveň prinieslo nielen novú všeobecnú konšteláciu, ale i novú paradigmu so zásadnou zmenou v postavení ženy. Küng sleduje jednotlivé zmeny v postavení žien v troch sférach: v rímsko-katolíckej, v protestantizme a sekulárnej spoločnosti. Poukazuje na rozdiely v prístupe k ženám v jednotlivých spomínaných oblastiach. Je pochopiteľné, že viacej sa venuje situácii v rímsko-katolíckej cirkvi. Poukazuje na neustále odmietanie prístupu žien k cirkevným úradom v rímsko-katolíckej cirkvi, svätenie, obmedzovanie štúdia katolíckej teológie pre ženy, hoci nič podobné v ranej cirkvi nebolo známe. V závere knihy autor dúfa v pozitívnu zmenu pre ženy.

Kniha H. Künga uvádza čitateľov do veľmi komplikovanej témy, ktorú je potrebné sledovať v širších súvislostiach. Avšak aj táto útla knižka ukázala, ako niektoré javy týkajúce sa žien, ktoré mnohí súčasníci vnímajú ako dané od počiatkov, prešli dynamickým vývojom a od situácie v ranej cirkvi sa zásadne odlišujú. Detailný výskum prameňov vždy prináša nové pohľady do rôznych tém a netýka sa len sveta žien. Je preto potrebné vždy oceniť každú podrobnú prácu, ktorá prezentuje analýzy prameňov a prináša mnohé zabudnuté idey, ktoré neraz predbehli svoju dobu.

Hans Küng: Žena v kresťanstve

Premedia 2014

preklad: Mária Vargová

Ukážku z knihy si môžete prečítať TU

Zobraziť diskusiu (0)