Za poburujúcu báseň dostal aristokrat telom aj dušou doživotie v priestoroch luxusného hotela, ak by ho opustil, hrozí mu guľka. Gróf Rostov prežije nasledujúce dekády v malej izbičke na najvyššom poschodí a pozoruje spoločenské zmeny v Rusku, stretáva sa s neobyčajnými postavami, prežíva romantické chvíle a nevyhne sa ani konfliktom s predstaviteľmi nového zriadenia - boľševizmu. Hoci sa dej odohráva v jednom hoteli, ide o podmaňujúci príbeh a nemalú zásluhu na tom má Towlesov štýl písania.

„Pompéznosť je prešibaná potvora, nedá sa len tak ľahko vykoreniť. Pokorne skloní hlavu, keď panovníka vyhodia na ulicu, a tíško čaká na svoj čas. Pomôže novému vládcovi so sakom, pochváli ho, ako dobre vyzerá, a navrhne mu dve-tri medaily. Alebo ho obslúži pri formálnej večeri a nenápadne nadhodí, že človek, čo nesie na pleciach toľkú zodpovednosť, by si hádam zaslúžil vyššie stoličku. Vojaci síce spália zástavy starého režimu, ale onedlho zase zaznejú slávnostné trúbky a pompéznosť sa opäť prikradne k trónu, aby ovládla dejiny.“

Napriek dramatickým udalostiam v živote grófa Rostova, ostal väčšinu času vyrovnaný, spoločenský, neváhal dokonca vychovávať a osvojiť si cudzie dieťa. Práve stoicizmus grófa, stelesnenia aristokratických spôsobov a jeho vytrvalé slušné správanie, inteligencia a životná filozofia z neho robia literárnu postavu, na ktorú sa nedá len tak ľahko zabudnúť. Niekedy Towles využíva aj poznámky pod čiarou, aby vtipne glosoval niektoré javy typické pre socialistické vnímanie sveta, ako napríklad v nasledujúcej poznámke o mladých herečkách žijúcich v luxusných sídlach:

„Ako mohli boľševici dovoliť, aby mladé hviezdičky dostávali panské sídla s pozlátenými stoličkami a bielizníkmi v štýle Ľudovíta XIV. hneď po vzniku Sovietskeho zväzu? Ako to, že ich vôbec strpeli vo vlastných domoch? Jednoducho – na každý kus drahého nábytku pribili malý medený štítok s vyrazeným číslom, ktoré naznačovalo, že ide o majetok ľudu. Dobrý boľševik teda mohol pokojne spať s vedomím, že mahagónová posteľ, na ktorej leží nepatrí jemu, a hoci má v byte plne neoceniteľných starožitností, v skutočnosti je chudobný ako kostolná myš.“

Zložité a neradostné podmienky vonkajšieho sveta si ale nájdu cestu aj do hotela, niekedy v jednotlivostiach, inokedy v zhoršení medziľudských vzťahov. Symptomatická pre boľševikov bola aj posadnutosť a dôslednosť v úpravách rôznych detailov s cieľom zlikvidovať starý režim a tvarovať budúcnosť podľa seba. Napríklad v nápojovom lístku hotela docielil čašník spriaznený s novou mocou, že stiahli etikety z každej fľaše vína a namiesto variability odrôd hodiacich sa pre rôzne príležitosti a k rôznym jedlám ostalo len delenie na červené a biele víno. Bohužiaľ, boľševická krutosť sa dotkne aj niekoľkých grófových známych, napriek tomu však Rostov nájde vždy silu pokračovať ďalej.

Towles písal príbeh s láskavým humorom, nevtieravo tak dosiahol, že sa čitatelia nevedia dočkať ďalších epizód vo vnútri hotela Metropol. Pre zvedavých čitateľov odporúčam stránku http://www.amortowles.com/ kde sa dozvedia viac o reáliách Metropolu, sú tam aj viaceré fotky priestorov, v ktorých sa odohráva dej (napríklad povestnej reštaurácie) a návštevníkov stránky privíta krátky animovaný film o knihe. Džentlmen v Moskve je nefalšovaný dôkaz o význame ľudskosti, slušnosti a hodnotách, ktoré pretrvajú akékoľvek zločinecké spoločenské usporiadanie.

Amor Towles: Džentlmen v Moskve

Preklad: Jana Pernišová

Tatran 2018

284 strán

Zobraziť diskusiu (0)