História zatvorená v domácom väzení z hotelových múrov

Alexander Iľjič Rostov je posledný výhonok padlej ruskej aristokracie. Sveták, švihák, bonviván. Vždy správne naladený milovník života, skvelého jedla, vyberaných nápojov i krásnych žien. Oplýva nielen osobným čarom neodolateľného bohéma, ale i klasickým (západo)európskym vzdelanostným rozhľadom a kultúrnou výchovou. To však nijako neprekáža tomu, aby zo srdca zbožňoval rodné brezové háje a rozkvitnuté jabloňové sady voňajúce hustým novgorodským medom.

Zamladi po Európe aj viackrát cestoval, no, žiaľ, práve tragicky načasovaný návrat domov napokon rozhodne o celom jeho ďalšom osude. Do milovanej domoviny sa totiž vracia s približujúcim sa koncom Veľkej vojny, keď už v bývalom ruskom impériu naplno vypuká červený teror, čo po prebehnuvšej občianskej vojne vyvrcholí vznikom Sovietskeho zväzu. Komunistickí súdruhovia sa s grófom Rostovom príliš nevybavujú. Ľudový komisariát ho za „podľahnutie nástrahám svojej triedy a ohrozovanie ideálov, ktoré kedysi zastával“, vykáže do doživotného domáceho väzenia v moskovskom hoteli Metropol.

Milému grófovi sa tak razom zmrašťuje pole pôsobnosti na zopár tisícok štvorcových metrov ohraničených fasádou, piatimi poschodiami a služobnými priestormi spojenými tajnými chodbami. Alexander Iľjič sa podľa možností v neutešenej situácii zorientuje so starosvetskou eleganciou sebe vlastnou a snaží sa z tejto drámy, kde mu vlastne išlo o holý krk, získať to najlepšie.

Hoci je takpovediac odrezaný od vonkajšieho spoločenského diania, impulzívnym výpadom masívnych dejinných otrasov beztak celkom neunikne. Čas mu napokon prisúdi úlohu akéhosi „odloženého (ne)zúčastneného“, ktorý na rysovanie dôležitých historických čiar žiaden zásadný vplyv nemá, zato sa však medzi nimi naučí obratne prekľučkovať až do vytúžene oslobodzujúceho finále. Kým k nemu však dôjde, budeme spolu s grófom i ďalšími zaujímavými postavami svedkami mnohých živo pretlmočených historických udalostí, ktoré zásadne prehovorili nielen do súdobej podoby boľševickej ríše, ale i do svetového vývoja v prvej polovici minulého storočia (a vlastne doň vravia až doteraz).

S radosťou sadnúť na lep

Amor Towles o daných skutočnostiach vraví nanajvýš prístupným jazykom votknutým do veľmi chytľavej formy. Radno povedať, že ak by sme náhodou boli v týchto súvislostiach neveľmi podkutí a chceli by sme to zmeniť k lepšiemu, čo je i vzhľadom na súčasnosť jedine vítané, možno sme práve narazili na kľúč k najschodnejšej vstupnej bráne do tejto komplikovanej dejepisnej problematiky. Autorovmu rukopisu nechýba akurátna ľahkosť a nadýchanosť, čo znamená, že mimo občasných, no nemätúcich nelineárnych odbočiek, ideme prakticky stále rovno. Možno by sa dalo uvažovať až o akomsi filmovom prístupe, lebo z textu vystupujú životom tepajúce obrazy plné farieb, kde často zarezonujú i viaceré decentne humorné scénky. Akoby chceli do istej miery vyvážiť práve onú dobovú ťaživosť, keďže o jej drvivý tlak taktiež nebudeme ukrátení.

Amor Towles ju zvláda sprostredkovať s dostatočne mrazivou presvedčivosťou aj bez hrubozrnného naturalizmu, pričom sa vie vyhnúť aj zbytočnému zjednodušovaniu. Práve samotný dejepis v efektívnej kombinácii s hlbšími úvahami o povahe slobody a diktatúry patrí k najobsažnejšej rovine tohto fortieľne vystavaného rozprávania. Niečo málo nepresladenej limonádky, kúsok sýtych „andersonovských“ farbičiek, neprehliadnuteľný intelektuálny vklad, prijateľná dávka noblesnej akcie, nejeden emocionálny poryv, pri ktorom stiahne hrdlo úprimným dojatím. Preto netreba otáľať a čím skôr sa do toho ponoriť, lebo písať s uvoľnenou príťažlivosťou o nekonečnej ruskej tragédii vie skutočne málokto.

Amor Towles: Džentlmen v Moskve

Tatran 2018

Preklad: Jana Pernišová

384 strán

Zobraziť diskusiu (0)