Temperament na objavovanie

Niektoré knihy si jednoducho vyžadujú pokračovanie. Ponúknu totiž také zaujímavé postavy, prostredie, nápady a akciu, že z prečítania prirodzene vyplynie otázka, čo bolo ďalej. Určite si ju kládlo množstvo čitateliek a čitateľov po prečítaní Tajomstva dračej steny, dnes už kultového románu od Jozefa Žarnaya. Dočkali sa výborného pokračovania v podobe Prekliatej planéty, v ktorej vystupujú nielen známe postavy z predchádzajúceho príbehu, ale pridali sa aj ďalšie vrátane dievčenskej postavy a psích spoločníkov. Počas výletu nájdu kocky, ktoré aktivujú, a premiestnia sa tak na inú planétu – podivné miesto, kde stále prší a prostredie pôsobí celkovo dosť bezútešne.

Počas putovania neváhajú skúšať čokoľvek, čo objavia, vrátane neznámej potravy (sú poriadne hladní, keďže sa premiestnili bez zásob jedla). Všetko je nové, neznáme, hrdinovia si vytvárajú vlastné vysvetlenia založené na im známych vedomostiach. Nevábny ekosystém im kladie rôznorodé prekážky, no príroda je len jeden z problémov, ktoré musia prekonať. Ako sa ukáže, planéta je obývaná spoločenstvom bytostí žijúcich v silne autoritárskom zriadení. Akékoľvek vybočenie z prísnych sociálnych noriem je v ňom trestané. Najhoršie tu dopadnú rebeli: čaká ich vyhnanstvo alebo rovno smrť. Chlapci sa zoznámia s ich vrstovníkom, ktorého počas spoločných zážitkov nečaká len konfrontácia s čudnými návštevníkmi a ich nápadmi, ale narazí aj na hranice svojich zvyklostí, čo bude mať závažné dôsledky.

Hodnota vzbury

Ak bude knihu čítať dospelé čitateľstvo, veľmi rýchlo si všimne, že dôležitou témou je konflikt medzi autoritou a porušovaním noriem, ktoré stanovila. Podriadenosť a vynucovanie poslušnosti je kontrolované štandardnými nástrojmi despotickej vládnej moci: udržiavaním v nevedomosti, prísnou sociálnou kontrolou, sankciami za porušovanie presne stanovených pravidiel, ritualizované správanie vyžadované s odkazom na jeho pôvod od mytologických bytostí. Ak sa niekto rozhodne vzbúriť, tak sa k nemu okamžite zaujme odmietavý postoj okolia, ak to nezaberie, nasleduje prísny trest.

Pozemskí hrdinovia sa snažia poukázať práve na potrebu slobody, nutnosti konať tak, aby to nebránilo voľnému mysleniu a objavovaniu nových priestorov (inými slovami, slobodný pohyb aj po zakázanom území). Zapletú sa do rôznych konfliktov, ktoré majú až univerzálny charakter, keďže im prekáža násilné vynucovanie poslušnosti a tiež obmedzovanie uvažovania o povahe univerza okolo. Postupne sa objavuje aj téma ekológie, zničeného sveta vplyvom nekontrolovateľného využívania vedy a techniky. Kombinácia humanizmu a posolstva ochrany zraneného sveta je silným dôvodom na prečítanie Prekliatej planéty.

Najviac si však knihu asi užije mladšie čitateľstvo, dej je veľmi dynamický, každá kapitola predstavuje nové dobrodružstvo, nečakané situácie, objavy a postupne aj spájanie súvislostí. Štýl písania je priamočiary, zrozumiteľný, zručne sa tu buduje napätie, dramatickosť, ale aj obraznosť. Občas sa objavuje trochu zastaralé slovo, pri ňom je vhodne zvolené vysvetlenie v záverečnom slovníku zabudnutých výrazov. Text vynikajúco sprevádzajú ilustrácie Sendyho Fialu, často vyvolávajú dojem akcie, očakávania neznámeho, pôsobia až mysteriózne. Okrem všetkého, čo bolo napísané, je zásadné aj to, že v jadre ide o príbeh silného priateľstva, ktoré ukazuje, že aj keď nie vždy si s každým rozumieme, kľúčové je pomôcť si, veriť druhým a vzájomne sa podporovať.

Jozef Žarnay: Prekliata planéta

Artis Omnis, 2025

Zobraziť diskusiu (0)