Spomenutý trend je novou výzvou pre odborníkov a vedcov z mnohých sfér, aby nám ponúkli vysvetlenia tohto úbytku a zároveň poskytli včas „návod“ ako zabrániť jeho pokračovaniu. Pri snahe nájsť riešenia akéhokoľvek problému je základom pochopiť jeho príčiny. Týmto smerom sa vybral aj Edward Luce vo svojej knihe Súmrak západného liberalizmu. Autor sa snaží nájsť odpoveď na otázku čo je príčinou oslabenia pozície západu v svetovej politike, pokúša sa ozrejmiť dôvody frustrácie jeho obyvateľov, pokles dôvery v západnú demokraciu a liberalizmus, čo prináša súmrak ich hodnôt a štátov, ktoré ich prezentujú.

Pri snahe na zodpovedanie týchto otázok sa autor venuje viacerým možným príčinám. Pozornosť však upriamime na hlavné tri.

Prvou je postavenie strednej triedy a pracujúcich, nakoľko tvoria najpočetnejšiu skupinu voličov, a teda ich preferencie majú najvyšší potenciál určovať ďalšie smerovanie krajín.

V druhom prípade kritizuje odtrhnutie politikov od každodennej reality občanov

Tretí zdroj problémov Luce chápe ako stratu prívlastku morálnej a obchodnej autority, ktorú západ mal.

V otázke postavenia príslušníkov pracujúcej vrstvy obyvateľstva kniha pomenúva viacero problémov, ktoré dané postavenie výrazne zhoršujú a to nielen v porovnaní s minulosťou. Zároveň je ich status komparovaný s ich „kolegami“ v krajinách ako Čína a India, ktoré boli a často ešte aj sú považované za rozvojové. Pri porovnávaní životnej úrovne a jej rastu s minulosťou autor prízvukuje stále vyššiu mieru sociálnej nerovnosti a ako jednu z príčin frustrácie ostro kritizuje zníženie miery sociálnej mobility v USA a slepú obhajobu meritokracie, ktorá v dnešnom globalizovanom a monopolizovanom svete stráca na pravdivostnej hodnote. Prízvukuje, že zatiaľ čo výber spotrebného tovaru sa zvyšuje a jeho cena znižuje, prvky ako bývanie a vzdelanie sa stávajú pre pracujúcu triedu stále nedostupnejšími a zároveň pravdepodobnosť, že sa stanú úspešnými v čase klesá. Firmy investujú do automatizácie, alebo presunu výroby do rozvojových krajín a redukujú náklady na pracovnú silu. To ohrozuje viac ako polovicu pracovných miest na západe a zároveň štáty nerobia nič aby ochránili zamestnancov pred negatívnymi dôsledkami tohto vývoja. Spomínané subjekty síce vykazujú zisk, avšak ich zamestnanci často daný výsledok nevidia na svojej životnej úrovni. Ako sme však vyššie uviedli, do autorovej pozornosti a porovnania sa dostali aj pracovníci z rozvojových krajín. Tí sa na základe presunu výroby a následnej tvorby pracovných miest v častiach s absolútnou chudobou, môžu tešiť enormným skokom čo sa životnej úrovne týka. Napĺňanie ich základných potrieb súvisiacich s bývaním a jedlom sa stáva jednoduchším ako pre ich západných „triednych kolegov.“

Spomenuté problémy ústia k potrebe byť politicky reprezentovanými. Túto úlohu väčšinou zohrávali ľavicové strany, avšak tie podľa autora stratili kontakt s realitou a ich tradičnými voličmi. Príkladov na podporu tohoto tvrdenia uvádza autor hneď niekoľko. Jedným z nich je fakt, že ľavicové strany sú často reprezentované ľuďmi z vyšších vrstiev, ktorí nie úplne rozumejú problémom a očakávaniam bežného pracovníka, čo úplne odporuje forme ich zloženia v minulosti. Presun vedenia demokratickej strany v USA alebo labouristickej strany vo Veľkej Británii dokazuje fakt, že tieto celky si osvojili skôr tému ľudských práv, rodovej rovnosti a zabudli a na ich tradičné témy. Autor tým nechcel kritizovať ľudskoprávne smerovanie tohto politického bloku, ale absenciu akéhokoľvek prepojenia s tradičnými témami a ich takmer úplné vymiznutie z programov a prehlásení. Pracujúci človek sa následne cíti byť druhoradý pre danú stranu, a tak hľadá „útechu“ v populistických pravicových a radikálnych stranách, ktoré pochopili, že táto vrstva stratila svoju politickú reprezentáciu a zúfalo sa obzerá po novej, ktorá bude načúvať ich požiadavkám a problémom a to aj napriek tomu že ľudskoprávne témy sú pre dané strany takmer irelevantné, alebo stoja na úplne opačnom konci ako ich ľavicoví kolegovia. Kniha tento presun neschvaľuje, neobhajuje, ale snaží sa ho vysvetliť tým, že ťažko budeme niekomu vysvetľovať potrebu rodovej rovnosti a investovania do jej presadzovania ak daný človek má každý mesiac problém nakŕmiť svoju rodinu. Autor týmito argumentmi vysvetľuje zvolenie Donalda Trumpa, vzrast podpory Nigela Farage-a a následné schválenie brexitu či vzostup krajnej pravice v Nemecku. Luce zároveň ilustruje, aký rýchly spád môže mať svetový konflikt, keď sa na čelá mocností dostanú populisti bez schopnosti vnímať širší kontext a dopad ich slov a krokov.

Treťou príčinou súmraku západného liberalizmu je strata akceptácie západných krajín ako nositeľov morálky, spravodlivosti a strážcov svetového poriadku. Koniec bipolarizmu priniesol západu úlohu jednotky, čo sa týka svetového diania, avšak nárast ekonomickej relevancie vyššie spomínanej Indie a Číny, túto pozíciu oslabuje. Presun výroby do týchto krajín zvyšuje závislosť západu od ich produkcie a zároveň ich znemožňuje trestať ekonomickými sankciami v prípade porušovania ľudských práv. Vplyv západu a hlavne USA ako morálnej autority sa oslabil už po vojne vo Vietname, avšak naplno sa prejavil po vojne v Afganistane a Iraku. Tieto konflikty úplne narušili vnímanie západných mocností ako spravodlivých strážcov mieru. Dominantnej úlohy v obchodnej sfére sa nepriamo USA vzdali v prospech Číny na konferencii v Davose, kde sa Čína prihlásila ku globalizácii a naopak protekcionistická politika Donalda Trumpu je v úplnom kontraste s doterajšími snahami amerických prezidentov a vlád.

V skratke, strata morálnej autority po pochybných vojenských operáciách, vzdanie sa líderstva v globálnych ekonomických otázkach a obmedzenie možností pri ekonomických sankciách výrazne uškodili vnímaniu Západu ako strážcu svetového poriadku.

Pokiaľ sa máme pozrieť na knihu ako celok, poskytuje nám nepopulárne vysvetlenia súčasných problémov USA a celého západného sveta. Nepopulárne sú preto, lebo prizma, že ekonomický rast je priamo spätý s ekonomickou slobodou a jej pozitívnym vnímaním, sa ukazuje byť mylná, pričom takmer všetky politologické teórie s ňou rátali ako so samozrejmosťou.

Tento pohľad nabáda vedcov k ich ďalšiemu príspevku k tejto téme, nakoľko autor venuje takmer celý priestor v knihe vymenúvaniu problémov a ich vzájomných súvislostí, ale neponúka riešenia na dané problémy.

V tomto je v protiklade s Timothym Snyderom, s ktorým sa zhodnú, že teória o konci dejín bola viac než mylná, avšak druhý spomínaný autor nám ponúka aj rady, ktorých plnením môžme eróziu demokracií zastaviť. Takýto záblesk svetla nádeje v knihe Soumrak západního liberalismu jej autor Edward Luce neponúka, čo je z môjho pohľadu jej jediným nedostatkom.

Argo 2019, Edícia: Crossover; 191 str.

Recenznú knihu poskytlo nakladateľstvo Kosmas.

Zobraziť diskusiu (0)