Glenn Greenwald patril neskôr do tímu novinárov, ktorí získali spomínanú Pulitzerovu cenu. Bývalý právnik, novinár a občiansky aktivista s viacerými oceneniami sa rozhodol svoju skúsenosť rozviesť v knihe Nikto sa neskryje s podtitulom Edward Snowden, NSA a americké systémy hromadného odpočúvania. V knihe nájdeme podrobný popis ich prvých kontaktov prostredníctvom anonymných mailov až po stretnutie v Hongkongu. Ako spolupracovník Guardianu mal Greenwald isté možnosti publikovať kontroverzné témy a po zverejnení prvých článkov o rozsiahlom úniku tajných informácií o masívnom monitorovaní obyvateľstva americkou vládou sa dostal Greenwald do centra pozornosti. V častiach knihy venujúcich sa Greenwaldovej snahe publikovať Snowdenove informácie sa dá veľa dozvedieť o prepojení vplyvných médií na vládne štruktúry v USA, o neformálnych pravidlách zverejňovania informácií týkajúcich sa štátu, o vyjednávaní vo vnútri samotných médií, taktikách a vypočítavosti novinárov, možnej diskreditácii hroziacej za nedostatočne korektnú komunikáciu.

Podľa Snowdenových materiálov NSA (Národná bezpečnostná agentúra v USA) aktívne spolupracuje s technologickými a softvérovými gigantmi na zhromažďovaní internetovej a telefonickej komunikácie občanov v USA a ďalších krajín, vrátane viacerých z Európskej únie. Bez ich vedomia, hoci v licenciách veľké firmy sľubujú ochranu súkromia. Greenwald navyše vidí značné riziká v hospodárskej špionáži – monitorovaním konkurenčných firiem napríklad v oblasti energetiky a posúvaním ekonomických informácií o konkurencii svojim spojencom, konkrétne Kanade a Švédsku ich značne zvýhodňujú. Okrem NSA sa podľa Snowdenových dokumentov na zbere dát podieľajú aj Briti prostredníctvom ich spravodajskej služby GCHQ. Ciele odpočúvania sú jednoznačné: „potlačiť odpor a vynútiť si poslušnosť“. Inými slovami ide o presadzovanie moci.

„Zistili sme, že utajovanie je vírus, ktorý vyvoláva nákazu nazývanú zneužívanie moci. Transparentnosť je jediný liek.“

Greenwald píše o pokrytectve amerických politikov odsudzujúcich spoluprácu amerických firiem s Čínou alebo iným autoritárskym režimom, zatiaľ čo Bushova a Obamova administratíva neoprávnene nariaďovala odpočúvanie vlastných občanov. V situácii, kedy internet tvorí určitú formu sociálneho života, formuje alebo spoluvytvára identitu ľudí, môže mať jeho využívanie v prospech vládnych agentúr rôznorodé dôsledky. Greenwald sa samozrejme zameriava na tie negatívne, oplatí sa ale sledovať diskusie okolo protiteroristických opatrení, aby sme si viac uvedomili, aký tvárny a rozmanitý nástroj dokáže internet byť. V tejto súvislosti sa spomína predovšetkým dark web ako zdroj skutočného rizika.

Kniha Nikto sa neskryje vyšla v príhodnom čase – na pozadí diskusií alebo skôr monológov o protiteroristických opatreniach a posilňovaní dohľadu nad obyvateľstvom ukazuje neefektívnosť, preťaženosť informáciami, neschopnosť vyhodnocovať ich a celkovú rozporuplnosť podobných programov. Aktivity Edwarda Snowdena už od začiatku mali vášnivých obhajcov a rovnako nemilosrdných kritikov, treba ale uznať, že otvoril pandorinu skrinku a Nikto sa neskryje odkrýva vnútro skrinky.

Glenn Greenwald: Nikto sa neskryje. Edward Snowden, NSA a americké systémy hromadného odpočúvania.
Preklad: Martin Djorčoš
Vydavateľstvo Tatran 2015
312 strán

Ukážku z knihy si môžete prečítať TU

Zobraziť diskusiu (0)