Katalóg potopených kníh je rekonštrukciou diela a celoživotnej vášne Kolumbovho syna Fernanda Kolumba vybudovať najväčšiu a najdokonlejšiu knižnicu sveta. Predstavuje nám mladého muža, ktorý nebol o nič menejvizionársky zanietený a presvedčený o svojej pravde, akobol jeho otec. Autorom spomínanej, nedávno vydanej knihy, je profesor stredovekej a renesančnej literatúry na Cambridgeskej univerzite Edward Wilson-Lee, ktorý sa zaoberá okrem iného i históriou kníhtlače.

Fernando Kolumbus (1488 – 1539) bol nemanželský syn Krištofa Kolumba, čo, pravdaže, v tých časoch, znamenalo nemálo spoločenských prekážok. No, ako dieťa známeho kráľovského moreplavca (Krištof Kolumbus bol menovaný španielskou korunou najvyšším admirálom oceánov a morí), detstvo mohol Fernando prežiť na dvore kráľovny Isabely Kastílskej. Obklopovalo ho tuneobyčajné spektrum dvorných postavičiek a umeleckých predmetov a zároveň svet zložitých, a vzájomne si odporujúcich, filozofických doktrín.

Fernando Kolumbus

Už ako malý chlapec kľačal pri nohách veľkého humanistu Antonia de Nebrija, ktorý patril spolu Diegom de Dezom z univerzity v Salamankea Beatrizou Galindovou k známym učencom a tútorom na španielskom kráľovskom dvore. Fernando tam dostal kvalitné vzdelanie, učil ho známy taliansky humanista Peter Martyr. Už v útlom detstve, tak ako i ostaní dvorania, musel plniť isté pracovné povinnosti. Úloha, ktorou bol Fernando poverený, mu sedela ako ušitá na mieru.Osvedčil sa akopedantný zapisovateľ všetkých dôležitých každodenných činností mladého princa Juana a jeho denných výdavkov, a vytvoril zoznamy, ktoré poukazovali na jeho zmysel pre systémovosť a organizáciu. Už ako chlapec mal na starostištyri dôležité účtovnícke knihy.Akokoľvek nezáživné a nudné sa mohli tieto povinnosti zdať, Fernando ich vykonával rád, precízne a so stále zdokonaľujúcimi invenciami.

Jeho otec, napriek tomu, že vídal chlapca veľmi sporadicky, a o jeho výchove ho informovali len listami, čoskoro spozoroval synovo nevšedné nadanie, jeho lásku k písanému slovu, jazykový a organizačný talent, zmysel pre detail a učenlivosť. Otec so synom sa veľmi podobali neoblomnosťou a vytrvalosťou.

Krištof Kolumbus vzal trinásťročného Fernanda nasvoju štvrtú a poslednú moreplaveckú výpravuv roku 1502. Plavbu na vtedajších neveľkých, termitmi prežratých karavelách, lomcovaných hurikánmi, prežili a o dva roky sa vrátili domov. Fernando cestou spoznával, a v denníkoch opisoval, neznáme morské živočíchy ako napríklad lamatíny širokonosé, neznáme druhy žralokov a korytnačiek. Na novoobjavených územiachpri Paname ich napríklad privítal domorodý kmeň Taino, ktorý chlapcovi ponúkal obnažené ženy, zahalenéiba diskami z rýdzeho zlata.

Na tejto výprave sa Fernando prejavilako nádejný kartografa antropológ. Viedolotcovi podrobný, kresbami doplňujúci, cestovateľský denník. Často mu chýbal papier či atrament, a tak jedinou kronikou bola jeho geniálna pamäť. Tieto poznatky neskôr uplatnil pri tvorbe prvého moderného topografického opisu Španielska - Descripción y cosmografia de España.Otcove moreplavecké úspechy a najmä bohatstvo, čo prinášali jeho lode do Španielska, otvárali mladému Fernandovi cestu do najvyšších spoločenských a umeleckých kruhov. Poznalsa s Michelangelom, Erasmom, Thomasom Morom, Magelhaesom či Henrichom VIII. Kosmografické vedomosti z neho vymodelovali skúseného diplomata a vyhľadávaného konzultanta španielskeho dvora prisporoch o novozískané územia.Tieto vyjednávania saväčšinou odohrávali v Taliansku a urovnával ich v konečnom dôsledku sám pápež.

V roku 1530 doručili čerstvo korunovanému cisárovi Karolovi V. list od Fernanda Kolumba. Písalo sa v ňom: “Vybudovať najväčšiu knižnicu sveta je jedna vec, druhá a ešte závažnejšia, je vytvoriť systém, podľa ktorého sa v nej bude dať orientovať, a zároveň mechanizmus, ktorým sa bude knižnica neustále dopĺňať o nové exempláre …”Knižnicu, o ktorej Fernando Kolumbus písal, začal budovať na brehu rieky Guadakquivir v Seville na počesť svojho otca.

Bolo to obdobie začiatkov kníhtlače, a Fernando rozdelil zbierku na časť pre ručne písané rukopisy a knihy vydanétlačou. Tak ako otec vášnivo brázdil moria a oceány, syn sa stal v honbe za knihami skúseným a častým cestovateľom po temer všetkých európskych renesančných mestách.Viac ráz navštívil Rím, Louvain, Bazilej, Benátky, Londýn, Kolín, Mohan a iné miesta, o ktorých sa dopočul, že by mohli byť zdrojom nových exemplárov do jeho zbierky. Tu napríklad získal Lutherove reformačné traktáty i Dürerove litografie.

Mal nevšedný talent na vytváranie zložitých systémov, grafov a tabuliek, inventárnych súpisov, alfabetizáciu a vymýšľanie hieroglyfov, registrov a máp-vytváral skutočný knižničný registračný system. Bol prvý, kto začal ukladať knihy v knižniciach nie plošne ale vertikálne. Zbieral nielen diela, ktoré zapadali do kánonu klasickej literatúry, no skupoval aj okrajové písomnosti, ktoré by sme dnes nazvali efemérnou literatúrou – satirické pamflety od potulných predavačov, oplzlé básne pribité na steny domov, pouličné balady a piesne. V Ríme napríklad zaplatil nemalú čiastku za mysticko sexuálnu fantáziu Hypnerotomachia Poliphili, ktorá sa dnes považuje za jednu z najkrajších renesančných prvotlačí, ktorá vyšla pred rokom 1500.

Každá zakúpená kniha mala zaznamenanú nominálnu cenu, dátum a miesto kúpy, nechýbalo, kde a kedysi ju Ferdinand prečítal, a záznam o stretnutí s autorom, prípadne nezabudol na poznámku, ak kniha bola autorovým darom. Zozbieralvyše 20 000 kníh a 3 000 malieb, litografií a ilustrácií. Vypracoval bibliografický návod, tematický katalóg a abstraktá z každej knihy. Chápal, ako asi nikto iný v tých časoch, že knižnica, i tá najväčšia, je neustále rastúci organizmus. Vysvetlil, že knižničný systém, aby bol všeobecne dostupný a užitočný, musí zaznamenávať jednú vec mnohými spôsobmi. Ako vysvetľuje professor Wilson-Lee, Fernando Kolumbus sa usiloval vytvoriť akýsi vyhľadávač, ktorý pripomína Google. Dnes nám jeho ídey pri všeobecnej informačnej dostupnosti vôbec neznejú donkichotovsky.

Názov knihy Katalóg potopených kníh si professor Edward Wilson-Lee vypožičal od zoznamu, ktorý z pamäti vypracoval Fernando Kolumbus po tom, čo sa loď, na ktorej sa viezol cenný náklad kníh (1637) z Benátok do Sevilly, potopila. Podľa takto z pamäti vypracovaného zoznamu začal stratené knihy pracne nahrádzať novými exemplármi.

Rok pred smrťou Fernando Kolumbus ešte stačil dokončiť rukopis o svojom otcovi – Historia del almirante don Cristóbal Colón. Je to vlastne jediný zdroj o živote a cestách Krištofa Kolumba, ktorý nám ostal. Fernandovu knižnicu, ako to už býva, čakal tiež veľmi bizarný osud. Dnes nám z pôvodného enormného množstva ostalo len 4000 exemplárov.

Kniha Katalóg potopených kníh je vzrušujúcim čítaním o dobe moreplavcov, prudkom vývoji techniky a rozkvete humanizmu a renesancie, o živote na španielskoma portugalskom kráľovskom dvore a vtedajšom prílive informácií do Európy. Núti nás zamyslieť sa nad otázkou, ako sa plaviť dnešným oceánom informácii, aby sme nezablúdili.

Knihu Katalóg potopených kníh preložili do nemčiny, francúzštiny, španielčiny, taliančiny a japončiny.

Autor tejto zaujímavej knihy, profesor Edward Wilson - Lee, prežil detstvo a dospievanie vo východnej Afrike, kde jeho rodičia pracovali ako prírodovedci a ochranári. Vzdelanie získal vo Švajčiarsku, Londýne, na Oxforde a Cambridgei a v USA. Nejaký čas pôsobil v New Orleanse a Mexiku.V roku 2016 mu vyšla publikácia Shakespeare vo Svazijsku (Shakespeare in Swahililand), v ktorej píše o histórii kultúrnej výmeny medzi Európou a východnou Afrikou. Skúma v nej vplyv Shakespeara a katalogizáciu jeho diel v Tanzánii, Ugande, Etiópii, Zanzibare, Sudáne a Keni. Je to kombinácia cestopisu, histórie, životopisu a satiry.

Danica Hollá zo Suzallo knižnice Washingtonskej univerzity.

Krištof Kolumbus, jeho syn a výprava za najväčšiou knižnicou sveta (The Catalogue of Shipwrecked Books, Christopher Columbus, His Son, and the Quest to Build the World´s Greatest Library) Scribner, Simon and

Schuster, Inc. 2018

Zobraziť diskusiu (0)