Fínsky spisovateľ Mika Waltari (1908 – 1979) patril medzi spisovateľov s takým širokým záberom tém a žánrov, že na krátkom priestore nie je vôbec jednoduché zhrnúť jeho dielo, preto pôjde len o stručný náčrt. Hoci sa vďaka množstvu prekladov do svetových jazykov stal známy ako autor historických románov, do literatúry vstúpil ako devätnásťročný prózou Velká iluze (Dobrovský, 2016) o bohémskej generácii 20. rokov 20. storočia. V priebehu nasledujúcich desaťročí vytvoril Waltari básnické a dramatické diela, ale písal aj krátke prózy a literatúru faktu. Napríklad jeho cestovateľské zápisky si môžeme prečítať v knihe Vlak osamělého muže (Hejkal, 2018). Z rozsiahlej tvorby historických románov spomeňme knihy Tajemný Etrusk (Vyšehrad, 2019), Pád Cařihradu (Český klub, 2013), Egypťan Sinuhet (po česky Vyšehrad, 2018; po slovensky Premedia, 2016), Jeho království (Vyšehrad, 2018) a Bosá královna (Hejkal, 2008). Čitateľ obľubujúci historické prózy určite nájde aj ďalšie, pretože Waltari bol bohato prekladaný a pozornosť si zaslúžia aj iné jeho texty.

Určite stojí za to všimnúť si, že zo spomenutých titulov vyšli dva aj ako audioknihy, obidve diela vo vydavateľstve OneHotBook: Pád Cařihradu v interpretácii Jaroslava Plesla a epilógu načítanom Stanislavom Zindulkom a Tajemný Etrusk ako dramatizácia (odvysielaná na rádiu Vltava, vydaná v spolupráci s Radioservisom), na ktorej sa zúčastnilo niekoľko desiatok herečiek a hercov. Venujme však už bližší pohľad audioknihe Egypťan Sinuhet, vydanej na konci roku 2020 tiež vo vydavateľstve OneHotBook, ktoré má vo svojom katalógu nemalý počet ambicióznych projektov špičkovej kvality. Zabezpečenie vydania takej rozsiahlej audioknihy (40 hodín hovoreného slova) musí byť garantované predovšetkým vynikajúcim interpretom a v neposlednom rade režisérom, v tomto prípade skúseným Michalom Burešom. V podaní interpreta Lukáša Hlavicu sú všetky postavy veľmi reálne: trpia, podliehajú vášňam, prejavujú údiv nad svetom okolo, nechajú sa strhnúť mocou a bohatstvom, intrigujú, hľadajú hlbší zmysel svojej existencie. Precízna práca režiséra a hlasový výkon interpreta svojim poslucháčom ponúkajú intenzívny zážitok.

Prečo je príbeh lekára zo starovekého Egypta taký obľúbený aj v súčasnosti? Azda preto, že ukazuje ľudskú snahu o dobrý život ako konštantu, ktorá sa v priebehu dejín významne nemení a napriek priepasti času jej rozumieme a máme pre ňu hlboké sympatie. Sinuhet prežil dlhý život bohatý na udalosti: ako maličké dieťa priplával v trstinovom košíku, už v skorom veku pochopil význam znalosti písaného slova a dôležitosť vzdelania. Vyštudoval za lekára (napriek túžbe stať sa vojakom), a hoci liečil chudobných ľudí, jeho schopnosti aj náhoda spôsobili, že sa dostal až na faraónov dvor. Putoval po vtedajšom známom svete: navštívil Babylóniu, Sýriu, Krétu a všade spoznával nielen ľudí a ich problémy, ale aj rôznych bohov a ich symbolický vplyv na rozhodnutia, či už politické, alebo osobné. Bol svedkom drám jednotlivcov aj celých komunít, sám niesol podiel na viacerých udalostiach so závažnými následkami. Putovanie sa nezaobišlo bez zlyhaní, konfliktov, no sprevádzala ho aj láska a neha.

Zaujímavý fakt je, že Waltari síce dosť cestoval po miestach, kde sa odohrávajú jeho romány, no v Egypte nebol nikdy pred napísaním ani po napísaní Egypťana Sinuheta. Prvé vydanie vyšlo vzápätí po skončení druhej svetovej vojny a existujú aj interpretácie, ktoré tvrdia, že dielo je alegóriou sveta zmietaného obrovským konfliktom, kde jednotlivé staroveké krajiny reprezentujú účastníkov vojny. Pravdou je, že Sinuhet sa stretáva počas ciest aj s diplomatickým snažením, je svedkom rôznych vojenských stratégií aj zaslepeného konania armády, vyjednávania aj snáh o ovládnutie druhých ríš. Podobne nájdeme v románe neustály konflikt medzi idealizmom a pragmatizmom: Sinuhetovo úsilie a videnie sveta vždy vyvažovala iná postava z jeho okolia, s ktorou chtiac-nechtiac musel viesť dialóg. Takýmto zrkadlom bol dlhodobo jeho sluha Kaptah alebo veliteľ egyptskej armády Haremheb. Zatiaľ čo Sinuhetove hodnoty boli založené na humanizme, altruizme a tolerancii, v opozícii k nemu stáli mocenské ambície, túžba po majetku a oportunizmus druhých ľudí.

Egypťan Sinuhet je viacvrstvové dielo, v ktorom si poslucháč určite nájde líniu, ktorá ho najviac zaujme. No z povahy aj rozsahu textu vyplýva značná náročnosť, akú kládol na interpretáciu aj na réžiu. Hlas Lukáša Hlavicu počas všetkých pätnástich kapitol nestráca na hodnovernosti pri žiadnej z postáv, presvedčivo vyjadruje emócie aj racionálne úvahy. Veľmi príjemne, osviežujúco a autenticky pôsobí aj hudba v jednotlivých kapitolách. Počúvanie audioknihy poslucháča pohltí a je tu silný predpoklad, že sa bude snažiť ukradnúť si pre seba každú príležitosť na počúvanie tohto presláveného historického románu.

Mika Waltari: Egypťan Sinuhet

Preklad: Marta Hellmuthová

Interpret: Lukáš Hlavica

Dĺžka nahrávky: 40 hodín a 10 minút

OneHotBook, 2020

Zobraziť diskusiu (0)