Víkendy s párom tvrdohlavcov

Camilla Barnesová, ktorá píše v angličtine i francúzštine, asi nie je nadšená z neustáleho poukazovania na slávneho strýka. Píše za seba, ale v tomto prípade sú rodinné konotácie naozaj dôležité.

V pravidelných telefonátoch strýko s neterou spolu riešili vzťahy v rozvetvenej rodine. Camilla žije vo Francúzsku, ktoré má v Julianovej tvorbe výnimočnú pozíciu. Julian Barnes sám vyzval talentovanú príbuznú, aby historky zo života svojich rodičov – filozofa Jonathana Barnesa a jeho ženy Jennifer – spísala a vydala. Tak vznikol román s jedinečným druhom humoru a jemného sarkazmu. Autorka sa podujala na výlety do postmoderných hypertextových presahov. Preto rozprávanie nenudí a prináša porciu barnesovského štýlu v podaní príslušníčky mladšej generácie.

V úlohe rozprávačky vystupuje päťdesiatnička Miranda. Má dcéru, ale zostala slobodnou matkou. So železnou pravidelnosťou absolvuje výjazdy za rodičmi bývajúcimi v schátranej usadlosti na francúzskom vidieku kdesi pri Poetiers. Chovajú tam dve lamy, osem kačiek, päť sliepok a dve mačky. Počas pobytov u rodičov sa vynárajú pocity prinesené z detstva, ktoré však s ich postupujúcim vekom naberajú na intenzite. Otec sa ako profesionálny logik s neskrývanou krutosťou venuje každej nesprávne vyslovenej myšlienke. Matka čísluje vajcia, hromadí zásoby mäsa v starej mrazničke a dbá o to, aby nepremeškala jedinú príležitosť ukázať nepraktickému manželovi svoje pohŕdanie alebo aspoň dominanciu.

Toľkí to zažili: prídu domov k rodičom a nájdu tam dvojicu unavených a citovo vyhasnutých ľudí, ktorí dožívajú pod jednou strechou silou zotrvačnosti. Od lásky k nenávisti je šialene blízko. „Byl to souboj paličatosti a pedantství a nemělo smysl zasahovat.“

Otec zo Shakespeara

Po tejto základnej línii prichádzajú na rad literárne hry. Miranda je herečka, chystá sa na nové predstavenie Shakespearovho Kráľa Leara. Nepodobá sa kráľovi otec obklopený ženami, ktorým sa venuje viac z povinnosti ako z lásky?

„Až budeš v mém věku, bude všechno znít jako Shakespeare. Smrt vlastní rukou mi někdy přijde jako jedna z nejpokojnějších možností.“

Čitateľ v prestrihu zrazu číta listy Mirandinej matky, ktoré v roku 1962 písala akejsi Kitty. Kto to je? A Miranda si pre zmenu emailom dopisuje so staršou, ambicióznou a extrémne praktickou sestrou Charlottou. Obe sa chystajú odhaliť starší a stále neodkrytý škandál z rodinnej histórie. Nedôjde k žiadnemu dramatickému zmiereniu ani konfliktu. Po kúskoch sa obnažia príbehy, vďaka ktorým sa doteraz neprístupní rodičia predsa len emocionálne rozpustia.

Barnesová je najsilnejšia v dialógoch, práve v nich ukazuje talent dramatičky a divadelnej režisérky i producentky. V tejto polohe je najviac inteligentná, zručná aj elegantná.

Román otvára otázky generačných bariér, podmienečnej lásky aj odchádzania zo života. Nič z toho nie je práve veselé, a tak sa humor s kúskami cynizmu ukazuje ako takmer jediný možný prístup.

Camilla Barnes: A jestli se nezabili…

Preložila Markéta Musilová

Odeon, 2026

Zobraziť diskusiu (0)