Čas neplynie tak, ako sme sa nazdávali.

Prvého januára 1947 denník The Times píše, že Briti sa nemôžu spoliehať na hodinky. Ak chcú poznať presný čas, mali by počúvať BBC. Rozhlas vysiela špeciálne správy o tom, koľko je skutočne hodín. Elektrické hodiny neraz nefungujú pre časté odstávky elektriny, no pozor si treba dávať aj na mechanické hodiny. Možno je to len vplyvom chladu a časom sa to zlepší.

Luftwaffe zhodia na Veľkú Britániu počas Blitzu takmer päťdesiattisíc ton výbušnín. Zrovnajú so zemou viac ako štyri a pol milióna budov a takmer všetky menšie vidiecke mestá. Bombové nálety v jednom škótskom prístavnom meste dokonca dostanú aj vlastný názov, Clydebank Blitz.

Vo Viedenskom Novom Meste kedysi stálo štyridsaťtisíc budov. Neporušených ostane osemnásť. V Budapešti je polovica domov neobývateľných. Vo Francúzsku zničia dohromady štyristošesťdesiattisíc budov. V Sovietskom zväze spustošia tisícsedemsto menších miest a dedín. V Nemecku zbombardujú okolo tri milióny šesťstotisíc obydlí, teda každý piaty dom v krajine. V polovici domov v Berlíne sa nedá bývať. V celom Nemecku zostane bez strechy nad hlavou osemnásť miliónov ľudí. Ďalších desať miliónov na Ukrajine. A všetci sa musia vyrovnať s obmedzeným prístupom k vode a elektrine.

Neexistujú ľudské práva, takmer nikto nepozná pojem genocída. Pozostalí počítajú mŕtvych. Mnohí cestujú domov, ale ich domovy už neexistujú. Iní cestujú kamkoľvek, len nie tam, odkiaľ prišli.

Európske dediny sú zdemolované, vydrancované a po zničení hrádzí aj čiastočne zaplavené. Ornú pôdu, lesy, gazdovstvá, ľudské životy, jedlo a prácu pokrýva popol a hlina.

Počas nemeckej okupácie prišlo Grécko o tretinu lesov, vypálili tu aj tisícky dedín. V Juhoslávii vyvraždili viac ako polovicu obyvateľstva. Lúpeže obilia, mlieka a vlny zruinovali ekonomiku. Stalinove a Hitlerove armády zničili všetko, čo im stálo v ceste. Dokonca im nariadili znehodnotiť aj to, čo by mohlo po ich ústupe zostať. Obrať nepriateľské vojská o všetko, taká bola taktika spálenej zeme. Slovami Heinricha Himmlera: „Žiaden človek, žiadne zviera, ani len zrnko pšenice či jediná koľajnica nemôže zostať... Nepriatelia musia nájsť krajinu spálenú do tla.“

Teraz po vojne všetci hľadajú hodinky. Kradnú ich, skrývajú, zabúdajú či strácajú. Ťažko povedať, koľko je hodín. Keď je v Berlíne osem večer, v Drážďanoch je sedem, no v Brémach deväť. V ruskej zóne je ruský čas, zatiaľ čo Briti zavádzajú vo svojej časti Nemecka letný čas. Keď sa niekto opýta, koľko je hodín, väčšina odpovie: „Hodín už niet.“ Myslia tým skutočne hodiny, alebo čas ako taký?

Elisabeth Åsbrink – 1947

Preklad: Simona Jánošková

Vydavateľstvo Absynt, 2018, edícia Prekliati reportéri

Zobraziť diskusiu (0)