S päťstoročným odstupom

Marše sú v tejto próze dôležité. Ide o nepreložiteľný nemecký výraz pre holocénne oblasti v blízkosti veľkých riek. Pásy úrodnej pôdy pri rozširujúcej sa rieke Labe na severe Nemecka boli a sú základom prosperity i súčasťou identity miestnych.

Britta, „novšia“ z dvojice hrdiniek, je vzdelaním geografka. Má zmysel pre prírodné okolie, v ktorom žije. Kvôli rodine musí prerušiť (alebo úplne opustiť?) akademickú kariéru. Sťahuje sa z Hamburgu na vidiek. Ich dom v blízkosti Labe vzbudzuje záujem okoloidúcich, ale je aj bremenom. V rozľahlom dome sa strácajú jeden druhému.

Ukotvenie v novom domove je viacnásobne komplikované. Dcéra je v škole šikanovaná. Manžel sa vrhol na zarábanie peňazí potrebných na splátky hypotéky. Je na nový sociálny status majiteľa domu hrdý a nenápadne sa pridáva k príslušníkom triedy, ktorou kedysi obaja pohŕdali. Komunikácia manželov ochabuje a ich vzťah smeruje ku krachu.

Britta okrem krajiny odkrýva aj jej dávnu históriu. Tak sa na scéne objavuje Abelke Blekenová. Abelke pred takmer päťsto rokmi naozaj žila. V Ochsenwerdere má od roku 2015 pamätník. Ako slobodná žena spravovala prosperujúce hospodárstvo na maršoch.

Veľká búrka v roku 1570 pretrhla hrádze. Prebudila podozrievavosť okolia, pretože na ňu dopredu upozornila. Bez pomoci ostatných nedokázala hrádzu opraviť, a tak porušila prísne pravidlá komunity miestnych statkárov. Nakoniec o statok prišla. Stala sa chudobnou slúžkou prespávajúcou v maštali pri kravách a ošípaných.

Keď sa tým, ktorí jej ublížili, začali diať osobné nešťastia, bola obvinená z čarodejníctva a po krutom mučení upálená.

Krutosť v decentnom balení

Rozprávanie o Britte a Abelke na striedačku odkrýva paralely zreteľné aj nenápadné. Obe ženy zatúžili po autonómii. Chcú byť aktérkami svojich osudov, nie obeťami alebo permanentne kontrolovanou zárukou domácej pohody.

Okolnosti sa napriek odstupu storočí v niečom podobajú. Sloboda je limitovaná spoločensky, kultúrne i ekonomicky. Sebavedomé ženy sú stále podozrivé a následne trestané. Obvinenie z čarodejníctva je jedným z odvekých spôsobov, ako zdiskreditovať oprávnené túžby.

Zomrieť na hranici je nepredstaviteľná krutosť. Dnes je decentne zaobalená v mechanizmoch manipulácie, spoločenského vylúčenia či emocionálneho vydierania.

Britta nakoniec končí osamelá (s deťmi v striedavej starostlivosti) v malom, neveľmi atraktívnom byte, a teda stále lepšie ako Abelke v maštali. Spája ich rozčarovanie a bolesť z rozmlátených emócií. V ich blízkosti sú muži, ktorých moc, ambície a snaha presadiť sa oslepujú a zbavujú empatie.

Rozširujúca sa rieka v blízkosti oboch žien je metaforou dejinného toku, v ktorom sa niečo naveky stratí v zabudnutí, ale čosi iné v nej zostáva naprieč storočiami. Menia sa ľudia na brehu. Dnes popri rieke vedie diaľnica a ľudia pri nej sedia so smartfónom v ruke, ale prapôvodná nevyspytateľnosť života Abelke Blekenovej zostáva.

Próza Jarky Kubsovej je originálna. Pozýva čitateľa do jedinečného prírodného i kultúrneho prostredia. Je literárnym holdom odhodlanej žene z dávnej minulosti, ale aj pozvaním ľudí dneška k naplnenej oslobodenej existencii.

Jarka Kubsová: Na marších

Preklad: Matouš Hájek

Kniha Zlín, 2025

Zobraziť diskusiu (0)