Marcus Tulius Cicero raz vyriekol: „Dejiny sú svedkom času, svetlom pravdy, živou pamäťou, učiteľkou života, poslom minulosti.” Za vetou sa skrýva dôležitý vzťah. Medzi pravdou a prítomnosťou. Je v rukách ľudí, aby s históriou narábali opatrne. Tá už sa nevie brániť pred legendami, polopravdami, zlými interpretáciami, ba nebodaj dezinformáciami. Všetci máme pred očami známy obraz z dejín starovekého Ríma. Hannibal Barkas, znamenitý stratég z Kartága, prekonal so svojou vojenskou púťou Alpy a postavil sa priamo do srdca Rímskej ríše. Pred mesto, v ktorom sa počas generácií striedali významní vládcovia a dobyvatelia starovekého sveta. Ako je známe, k priamej intervencii voči hlavnému mestu Rím nedošlo. O tomto kontroverznom bojovom rozhodnutí kolujú po stáročia rôznorodé legendy. Údajne sa Hannibal zľakol, alebo sa v ňom prebudil cit pre kultúru a impozantné mesto ušetril od deštrukcie, akú by vo virvare motivovaných vojsk zažívalo. Dejiny však hovoria aj o ďalšom faktore. Podľa teórie britského bádateľa Roberta Sallaresa mohla byť príčina nečakaného ústupu kartáginského veliteľa prozaickejšia. Strach z malárie, ktorá v Pontinských močiaroch ohrozovala Hannibalových mužov. Takáto nákaza sa s veľkou smrtnosťou šírila rýchlo aj vďaka komárom, ktorí takéto prírodné prostredie obývajú.

Rovnako stereotypná úvaha, že väčšina nákaz je v našom geopolitickom kontexte exportná, taktiež dostáva kritickú historickú lekciu. Práve kolonizované civilizácie v mnohých prípadoch zostali infikované inváziou Európanov. Známy príklad ilustruje udalosti okolo útočnou silou nevyrovnaného dobývania hlavného mesta Astékov Tenochtitlánu. Samozrejme, známy rešpekt a dôverčivosť domáceho obyvateľstva taktiež prispeli k urýchleniu procesov vlastnej skazy. V spojení so španielskym vojskom Hernanda Cortésa však útočil aj neviditeľný nepriateľ. Nákazy, aké v podobe pravých kiahní, moru a chrípky likvidovali aztéckych domorodcov. Ich medicína bola proti fatálnym nákazám bezmocná. Príčinou je aj rozdielna štruktúra domestikácie zvierat. Zatiaľ čo Amerika bola plná nových hospodárskych plodín, v širšom chove dobytka a hydiny sa príliš neangažovala. Ako je známe aj z názvov prasacia chrípka či choroba šialených kráv, mnohé vírusové ochorenia napádajú ľudský organizmus po prenose zo zvierat.

Stredoveký svet je označovaný za obdobie temna. Jednou z dominantných príčin prívlastku je aj megalomanská deštruktívnosť moru, na akú v mnohých prípadoch zaberala len dobrotivá rétorika katolíckych modlitieb. Tá však mala skôr morálnu než medicínsku funkciu, a tak sa svet neubránil masívnej populačnej likvidácii. K jej progresu slúžila aj expanzívna politika stredovekých vládcov, diletantstvo lekárstva a nízka životná úroveň stredovekého človeka.

Lokálne aj celosvetové, liečiteľné, no smrteľné, tiché a zákerné choroby sprevádzajú kľúčové momenty dejín v nezanedbateľnom množstve. Každá výprava či migrácia obyvateľstva nie je len textovou či obrazovou reprodukciou z archívov. Je to kedysi živá realita, do akej priamo zasahujú nepredvídateľné detaily niekdajších klimatických podmienok alebo vzorce spoločenského správania.

V poslednom čase kníhkupectvá zaznamenávajú nárast záujmu o literatúru týkajúcu sa spoločenských zmien. Akoby sme hľadali inšpiráciu pre vlastné prekonávanie chaotickej prítomnosti. K takejto škole však treba pristupovať s vysokou mierou zodpovednosti. Históriu píšeme my, a tak môže v rôznych zdrojoch vystupovať skreslene a nepravdivo. Pri výbere kníh sa obráťme na mená, ktoré do svojho odboru investovali roky svedomitej akademickej práce. Táto publikácia je zárukou objektivity. Stačí si prečítať popisný register mien autorov.

Epidémie v dejinách (kolektív autorov)

Premedia, 2020

Zobraziť diskusiu (0)