Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

​Epidémie v dejinách

Skupina etablovaných historikov, archeológov, paleontológov, jazykovedcov, religionistov a lekárov z renomovaných inštitúcií vytvorila v spolupráci s vydavateľstvom Premedia kľúčovú knihu na pochopenie súvislostí medzi epidémiami a spoločnosťou. Sociologický akt výraznej spoločenskej premeny pod vplyvom pandémie ilustruje v historických súvislostiach. Kniha Epidémie v dejinách z edície Civilizácia chronologicky demonštruje vzťah človeka a choroby.

Marcus Tulius Cicero raz vyriekol: „Dejiny sú svedkom času, svetlom pravdy, živou pamäťou, učiteľkou života, poslom minulosti.” Za vetou sa skrýva dôležitý vzťah. Medzi pravdou a prítomnosťou. Je v rukách ľudí, aby s históriou narábali opatrne. Tá už sa nevie brániť pred legendami, polopravdami, zlými interpretáciami, ba nebodaj dezinformáciami. Všetci máme pred očami známy obraz z dejín starovekého Ríma. Hannibal Barkas, znamenitý stratég z Kartága, prekonal so svojou vojenskou púťou Alpy a postavil sa priamo do srdca Rímskej ríše. Pred mesto, v ktorom sa počas generácií striedali významní vládcovia a dobyvatelia starovekého sveta. Ako je známe, k priamej intervencii voči hlavnému mestu Rím nedošlo. O tomto kontroverznom bojovom rozhodnutí kolujú po stáročia rôznorodé legendy. Údajne sa Hannibal zľakol, alebo sa v ňom prebudil cit pre kultúru a impozantné mesto ušetril od deštrukcie, akú by vo virvare motivovaných vojsk zažívalo. Dejiny však hovoria aj o ďalšom faktore. Podľa teórie britského bádateľa Roberta Sallaresa mohla byť príčina nečakaného ústupu kartáginského veliteľa prozaickejšia. Strach z malárie, ktorá v Pontinských močiaroch ohrozovala Hannibalových mužov. Takáto nákaza sa s veľkou smrtnosťou šírila rýchlo aj vďaka komárom, ktorí takéto prírodné prostredie obývajú.

Rovnako stereotypná úvaha, že väčšina nákaz je v našom geopolitickom kontexte exportná, taktiež dostáva kritickú historickú lekciu. Práve kolonizované civilizácie v mnohých prípadoch zostali infikované inváziou Európanov. Známy príklad ilustruje udalosti okolo útočnou silou nevyrovnaného dobývania hlavného mesta Astékov Tenochtitlánu. Samozrejme, známy rešpekt a dôverčivosť domáceho obyvateľstva taktiež prispeli k urýchleniu procesov vlastnej skazy. V spojení so španielskym vojskom Hernanda Cortésa však útočil aj neviditeľný nepriateľ. Nákazy, aké v podobe pravých kiahní, moru a chrípky likvidovali aztéckych domorodcov. Ich medicína bola proti fatálnym nákazám bezmocná. Príčinou je aj rozdielna štruktúra domestikácie zvierat. Zatiaľ čo Amerika bola plná nových hospodárskych plodín, v širšom chove dobytka a hydiny sa príliš neangažovala. Ako je známe aj z názvov prasacia chrípka či choroba šialených kráv, mnohé vírusové ochorenia napádajú ľudský organizmus po prenose zo zvierat.

Stredoveký svet je označovaný za obdobie temna. Jednou z dominantných príčin prívlastku je aj megalomanská deštruktívnosť moru, na akú v mnohých prípadoch zaberala len dobrotivá rétorika katolíckych modlitieb. Tá však mala skôr morálnu než medicínsku funkciu, a tak sa svet neubránil masívnej populačnej likvidácii. K jej progresu slúžila aj expanzívna politika stredovekých vládcov, diletantstvo lekárstva a nízka životná úroveň stredovekého človeka.

Lokálne aj celosvetové, liečiteľné, no smrteľné, tiché a zákerné choroby sprevádzajú kľúčové momenty dejín v nezanedbateľnom množstve. Každá výprava či migrácia obyvateľstva nie je len textovou či obrazovou reprodukciou z archívov. Je to kedysi živá realita, do akej priamo zasahujú nepredvídateľné detaily niekdajších klimatických podmienok alebo vzorce spoločenského správania.

V poslednom čase kníhkupectvá zaznamenávajú nárast záujmu o literatúru týkajúcu sa spoločenských zmien. Akoby sme hľadali inšpiráciu pre vlastné prekonávanie chaotickej prítomnosti. K takejto škole však treba pristupovať s vysokou mierou zodpovednosti. Históriu píšeme my, a tak môže v rôznych zdrojoch vystupovať skreslene a nepravdivo. Pri výbere kníh sa obráťme na mená, ktoré do svojho odboru investovali roky svedomitej akademickej práce. Táto publikácia je zárukou objektivity. Stačí si prečítať popisný register mien autorov.



Epidémie v dejinách (kolektív autorov)

Premedia, 2020

Zobraziť diskusiu (0)

Epidémie v dejinách

Epidémie v dejinách

Kovár Branislav, Zajac Oliver, Benediková Lucia (eds.)

Epidémie smrtiacich chorôb ohrozovali ľudstvo už od nepamäti. Ich zásahy boli pritom často také radikálne, že ovplyvnili vývoj civilizácií takmer na celom svete.

Kúpiť za 14,20 €

Podobný obsah

Archeológia nehmatateľnej minulosti

Recenzie

Archeológia nehmatateľnej minulosti

Keď dočítame knihu ako Masa a moc od Eliasa Canettiho, ľahko skĺzneme k tvrdeniu, že sme boli svedkami vizionárskeho diela, ktoré prežilo svoju dobu a nachádza neopakovateľné uplatnenie aj dnes. Je to síce pomerne romantická predstava, ale pátranie po pôvode tejto práce skutočne prináša čerstvý náhľad na prácu s našou minulosťou.

Problém Spinoza

Recenzie

Problém Spinoza

Posledné dielo filozofickej trilógie amerického psychiatra Irvina D. Yaloma, Problém Spinoza, vyšlo v slovenskom preklade od Vladislava Gálisa vo vydavateľstve Premedia. Príbeh hovorí o exkomunikovanom holandskom židovi a filozofovi zo 17. storočia Baruchovi Spinozovi (1632 – 1677), ktorého knižnica sa stala katalyzátorom komplexov jedného z nacistických ideológov, Alfreda Rosenberga (1893 – 1946).

Na dne v Paríži a Londýne

Recenzie

Na dne v Paríži a Londýne

Eric Arthur Blair (1903 ‒ 1950), neskôr prezývaný George Orwell, vyštudoval prestížny Eton College a po škole slúžil v štruktúrach polície v Barme. Po návrate z Indie sa díval na obdobie, keď slúžil na strane kolonializmu, kriticky. Jeho debutové dielo Na dne v Paríži a Londýne (Down and out in Paris and London, 1927) opisuje nepredstaviteľné podoby chudoby, akú okúsil z vlastnej iniciatívy, aby sa osobnostne očistil a urobil službu najspodnejšej a veľmi početnej vrstve vtedajšieho sveta.