Najvyššia hora sveta ako odvetvie priemyslu
Everest s ručením obmedzeným od dobrodruha, publicistu, ale aj inštruktora a sprievodcu po extrémnejších aktivitách Willa Cockrella je kniha, ktorá na prvý pohľad pôsobí ako reportáž o horolezectve, no pomerne rýchlo zisťujeme, že popri opisoch zdolávania najvyšších vrchov planéty ide o sondu do mechanizmov globalizovaného turizmu a mýtov, ktoré si Západ rád rozpráva o hrdinstve, výnimočnosti a dobývaní prírody. Everest v Cockrellovom podaní je nebezpečná hora, ktorá však v priebehu desaťročí stratila túto nálepku, postupne získala atraktivitu ako priestor na budovanie značky, statusu a stala sa platformou pre firmy poskytujúce svoje služby pre solventnejšiu klientelu.

Autor nevychádza z jednej konkrétnej tragédie či expedície, na ktoré sa zameriavajú iné diela.
Namiesto toho skladá mozaiku príbehov, rozhovorov a historických exkurzov, ktoré spolu vytvárajú obraz hory za posledných niekoľko desaťročí – od éry priekopníckych výprav až po súčasnosť, v ktorej sa výstup na vrchol stal službou s cenníkom. Práve tento širokouhlý záber je jednou z hlavných predností knihy: Cockrell nechce šokovať jednou katastrofou, ale ukázať systém, v ktorom sú katastrofy nevyhnutným vedľajším produktom.

Globálny vplyv na lokálne komunity
Ústrednou témou knihy je komercializácia Everestu. Cockrell detailne opisuje, ako sa z hory stal biznis s nemalými obratmi – a to pre firmy, ale aj krajiny, keďže na Everest sa dá dostať z dvoch rôznych štátov: Nepálu a Číny/Tibetu. Povolenia, logistika, kyslíkové fľaše, fixné laná, médiá, sponzori, podporný personál – každý krok smerom k vrcholu má svoju cenu, vždy peňažnú a niekedy aj tú presahujúcu život. Autor sa snaží poukázať nielen na samotné agentúry a turistov, ale aj na úlohu Šerpov a prepojenosti ich práce s lokálnymi komunitami, z ktorých vzišli a ktoré sú už dlhodobo významne ekonomicky prepojené s horolezeckými výstupmi.

Silným momentom knihy je analýza toho, ako sa zmenil samotný pojem horolezectva. Kde kedysi dominovali pojmy ako sebestačnosť, riziko a osobná zodpovednosť, dnes nastupuje model klient – sprievodca. Cockrell presne pomenúva paradox: nikdy v histórii nebolo technicky jednoduchšie dostať sa na vrchol Everestu, a zároveň nikdy nebolo viac ľudí, ktorí tam zahynuli pre kombináciu neskúsenosti, preplnenosti a tlaku dokončiť výstup za každú cenu. Mentálne nastavenie v štýle „zaplatil som si to, tak sa musím dostať na vrchol“ je v tomto prípade vyslovene nežiaduce, pretože významný podiel úmrtí má na svedomí cesta dole, naspäť do základného tábora.

Osobitnú pozornosť autor venuje Šerpom – etnickej skupine, ktorá je v západnom ponímaní často redukovaná na exotické pozadie alebo pracovnú silu. Cockrell im dáva hlas a ukazuje ich ako aktérov s vlastnými ambíciami, stratégiami a aj konfliktmi, s akými sa občas museli stretávať vo vzťahu k horolezcom. Sledujeme, ako sa niektorí Šerpovia stávajú podnikateľmi, zakladajú vlastné agentúry a preberajú kontrolu nad časťami everestovského priemyslu. Zároveň však kniha neprehliada cenu, ktorú za to platia: vyššiu mieru rizika, tlak klientov a očakávania rodín, ktoré sú ekonomicky závislé od príjmov z expedícií.

Význam kultúry výkonu
Cockrell je novinár a na jeho štýle sa to odráža v tom zmysle, že si zakladá na presnosti, vecnosti a tiež na búraní mýtov. Nenájdeme tu patetické opisy prírody, ľadopádov alebo pohľadov zo závratných výšok. Namiesto toho sú tu ale poctivo rozpísané nástrahy, množstvá rizík a celkom desivé dôsledky konania s následkom smrti. Zaujímavá je aj autorova schopnosť prepájať Everest so širším svetom. Hora funguje ako modelový príklad toho, čo sa deje aj inde: v extrémnom turizme, v dobrodružnom priemysle, ale aj v kultúre výkonu, kde sa sny a túžby menia na tovar poskytovaný viac alebo menej kvalitnými dodávateľmi.

Everest s ručením obmedzeným nie je knihou, ktorá by čitateľa zaskočila jednou kľúčovou pointou. Jej sila spočíva v predkladaní faktov, hlasov vplyvných ľudí pôsobiacich v danej oblasti a rôznych perspektív, ako nazerať na problém horolezectva v extrémnych podmienkach a ako ho vnímajú ľudia na škále od profesionálov po amatérov. Postupne sa pred nami skladá obraz hory, ktorá už dávno nepatrí len prírode ani horolezcom, ale globálnej ekonomike využívajúcej hybnú silu túžby a klientov schopných zaplatiť nemalé čiastky za jej naplnenie. Cockrell nepovie, že by sa na Everest nemalo chodiť. Skôr nás núti pýtať sa, za akých podmienok a s akými dôsledkami.

Will Cockrell: Everest s ručením obmedzeným
Preklad: Zuzana Hrivňáková
N Press, 2025

Zobraziť diskusiu (0)