Nudné spravovanie štátu

Očakávania vo vzťahu k spomienkovej knihe Angely Merkelovej boli veľké. Politička sa usadila na vrchole moci dôležitého štátu na dlhé roky. Reprezentuje jednu éru aj výnimočný životný príbeh mladej východonemeckej vedkyne.

Merkelová nesklamala, ale inak, ako poniektorí dúfali. Škandalózne odhalenia a „pikošky“ sa nekonajú. Mutti je aj pri svojich spomienkach vecná, racionálna a „nemecká“.

Ponúka kvantum informácií dokumentujúcich nemeckú i svetovú politiku ostatných desaťročí. A napriek relatívne suchému štýlu je to stále interesantnejšie čítanie, ako sa trápiť s obyčajným dejepisom alebo akademickou príručkou modernej doby.

Čítanie o stretnutiach a telefonátoch s Bushom, Obamom, Sarkozym, Blairom či legendárnych stretnutiach s ruským prezidentom Putinom, ktorý škaredým spôsobom zneužil informáciu o averzii Angely Merkelovej voči psom, ukazuje spôsob, akým sa rodia politické rozhodnutia.

Hoci Európa je už dlho podvyživená vo výskyte výrazných charizmatických lídrov, silní muži (alebo výnimočne aj ženy) ukazujú stále rovnaké fundamenty politiky. Spájajú ochotu získať prehľad vo veci, analyzovať informácie, komunikovať s oponentmi aj kolegami, získavať podporu pre svoje vízie a v prípade potreby ustrážiť hranice spoločných kompromisov.

Demokratické spravovanie štátu je miestami nuda, ale v konečnom dôsledku najlepšie garantuje prosperitu a citlivosť pre potreby ľudí. Kancelárka sa k tomuto ideálu hlási v závere svojich memoárov.

„Pokud chceme žít ve svobodě, musíme bránit naši demokracii uvnitř i navenek před těmi, kdo ji ohrožují. Toho můžeme dosáhnout, pokud budeme spolupracovat a společně se angažovat – každý sám za sebe, ale také všichni společně.“

Reálpolitika proti slobode?

Najľudskejší je úvod memoárov. Rozprávanie o živote dcéry angažovaného evanjelického pastora osloví predovšetkým čitateľa z Ostbloku. Ten je vybavený vlastnou skúsenosťou, keď číta o strete ideálov a možností, konflikte medzi ambíciami a realitou či vnútornou slobodou a všadeprítomným ideologickým aj mocenským dohľadom.

Ide o skúsenosť, ktorá nás zraňovala, ale v lepšom prípade dokáže aj vyprovokovať k nevídaným slobodným veciam, tak ako sa to podarilo Merkelovej.

Z jej neskorších príbehov cítiť osobnú hrdosť na to, ako sa jej podarilo prekonať obmedzenia spojené s povesťou o východonemeckom či Kohlovom dievčati.

Výzvy a problémy, ktorým Merkelová na čele nemeckej vlády čelila, boli rozmanité. Doťahovala projekt nemeckého znovuzjednotenia. Presadzovala nové agendy kresťanských demokratov smerujúcich k modernizácii nemeckej spoločnosti. Bola nútená reagovať na krízu eura aj klimatické zmeny, covidovú pandémiu a príval imigrantov.

Prirodzene, najviac očakávaní súvisí s jej ruskou politikou, Vladimirom Putinom a nemeckými energetickým projektmi. Tri roky od začiatku veľkej ruskej invázie proti Ukrajine a v čase, keď sú staré i nové plynovody zničené alebo prázdne, mnohí čakali na minimálnu dávku pokánia.

To nie je Merkelovej štýl. Hlási sa k svojim rozhodnutiam, ktoré považuje aj dnes za súčasť „reálpolitiky“. Adresuje Putinovi vážne výhrady a akceptuje nutnosť brániť sa pred imperiálnymi ambíciami Ruska.

Robí to však bez dramatickej emócie a ochoty kajať sa za starší pragmatizmus. Zostáva dúfať, že s odstupom času a po všetkých možných prehrách i zbabelostiach nebude takýto Merkelovej reálpolitický prístup jedinou odpoveďou na nebezpečných šialencov.

Angela Merkelová: Svoboda

Preklad: Michaela Škultéty

Práh, 2024

Zobraziť diskusiu (0)