Komplexnosť a zložitosť sveta, v ktorom žijeme, vyvoláva celú škálu emócií od údivu a radosti po frustráciu a znechutenie. Udalosti okolo nie je často možné pochopiť vo svojej celistvosti a ľudia majú navyše prirodzenú vlastnosť hľadať jednoduché riešenia alebo vysvetlenia. Bohato z toho ťaží konšpiračná scéna, pričom vo svoj prospech využíva ľudské chyby v úsudku. Občianskoprávna aktivistka a publicistka Katharina Nocun a psychologička Pia Lamberty vo svojej knihe Falšovaná pravda hneď v prvej kapitole podrobne opisujú presne tie psychické mechanizmy, aké posilňujú vieru v konšpirácie. Za všetky spomeňme napr. konfirmačné skreslenie, ktoré „sa stará o to, že za hodnovernejšie považujeme najmä informácie, ktoré nás podporujú v našom názore“. V dôsledku tohto omylu v úsudku považujeme oponentov za menej zdatných v danej oblasti a za odbornejších uznávame tých, ktorí s nami súhlasia.

Vzápätí nasleduje kapitola o fact-checkingu, teda spôsoboch overovania konšpiračných príbehov, a v ďalších kapitolách prinášajú autorky dôležité informácie či už z oblasti najnovších prieskumov, alebo z vlastných skúseností výskumníčok konšpiračnej scény. Čo pri čítaní vyvoláva obavy, sú podložené tvrdenia o prepojení extrémnej pravice na konšpiračnú scénu, keď sa odhaľuje, ako je za niektorými príbehmi (napr. z alternatívnej medicíny) ukrytý antisemitizmus. Autorky tiež prezentujú dôkazy hypotézy, že sklony ku konšpiračnému mysleniu dokážu za určitých okolností tak radikalizovať osobnosť človeka, že sa uchýli až k násiliu, aby zamedzil naplneniu napr. sprisahania o výmene obyvateľstva Európy za moslimov alebo aby obmedzil židovskú nadvládu nad svetom. Smutných prípadov streľby v synagógach po celom svete vykonaných práve konšpirátormi je, žiaľ, dosť veľa.

Pomerne dramatické sú aj ďalšie dôsledky viery v konšpiračné príbehy. Hádky v rodinách, odcudzenie, konflikty, útoky zástancov konšpiračných príbehov (od verbálnych po fyzické), politické manipulácie, ale napríklad aj úmrtia v dôsledku popierania účinkov medicíny a príklonu k rôznym alternatívnym liečbam. Aktuálnosť knihy dokazuje aj fakt, že práve v súčasnosti môžeme sledovať rôzne opisované mechanizmy na reálnom vývoji pandémie koronavírusu a prebiehajúceho očkovania proti covidu, či už vo svete, alebo na Slovensku. A s akými ďalšími typmi konšpiračných príbehov sa v knihe zoznámime? Chemtrails, Qanon, reptaliáni, antivaxeri, popieranie holokaustu, finančné sprisahania, slobodomurári, ezoterika, plochá Zem a ďalšie.

Kniha však nie je len encyklopedický prehľad rôznych javov súvisiacich s konšpiráciami. Vnáša do témy určitý systém tým, že vyjasňuje pojmy a hľadá spôsoby, ako porozumieť ľuďom, ktorí podľahli niekedy otvoreným nezmyslom. Nájdeme tu samostatnú kapitolu venovanú tipom, ako sa správať v situácii, keď sa niekto blízky začína príliš približovať konšpiračnému mysleniu. Má zmysel argumentovať? Je lepšie mlčať alebo komunikovať? Ako odolať nátlaku zo strany konšpirátora? Ak niekto nemá čas čítať celú knihu, tak už len prečítanie tejto kapitoly ako samostatného textu bude mimoriadne užitočné a spočíva v tom veľká pridaná hodnota. Vydanie Falšovanej pravdy prišlo v pravý čas a ukazuje, v akom zvláštnom svete žijeme, obklopení neraz až zarážajúcimi fikciami považovanými za skutočné.

Katharina Nocun, Pia Lamberty: Falšovaná pravda. O vplyve konšpiračných teórií na naše myslenie

Preklad: Milina Svítková

N Press, 2021

312 strán

Zobraziť diskusiu (0)