Fedor Gál - Slovo roka: vojna
,,Tento rok jednoducho nebol dobrý pre ľudí so sklonmi báť sa najhoršieho. Vojna na Ukrajine či neznášanlivé reakcie na prílev utečencov do Európy po dlhom čase postavili Slovensko do roly krajiny, ktorá vzdialené hrozby nesleduje len v správach, ale bezprostredne ich prežíva.
V mnohých z 31 textov Fedor Gál kreslí depresívny obraz, ako zle by sme mohli dopadnúť, ak nepoučiteľnosť v podobe náklonnosti k novým spasiteľom preváži. Keby zostal len pri tom, mohli by sme ho označiť za zatrpknutého frfloša, ale vytrvalo robí jednu vec, ktorá tomu bráni. Opakuje, že je jediná šanca, aby sa to nestalo – musíme sa brániť. Nestačí len sedieť a prizerať sa, ako spoločnosť opäť prichádza o rozum, ale treba jej ho dávkovať. Nechajme sa preto Fedorom Gálom vystrašiť, aby sme na to tak ľahko nezabudli.”
Roman Pataj o knihe Fedora Gála a fotografa Andreja Bána 5102... Nech sa páči, úryvok:
Slovo roka: vojna
Keby som mal povedať, ktoré slovo mi tento rok naozaj vliezlo pod kožu, tak poviem, že slovo vojna. Vojna doslovne a vojna metaforicky. Doslovne kvôli Ukrajine, Rusku, Islamskému štátu, Sýrii, Libanonu, Iránu, Turecku, Al-Káide, Boko Haram... Metaforicky najmä pričinením médií, ktoré prenášajú atmosféru vojnového násilia rovno do našich obývačiek. Ale svoj podiel má i hysterický verejný diskurz okolo stretu kultúr, migračných vĺn, neobnoviteľných zdrojov, nerovností, klimatických zmien, všakovakých kríz... Skrátka pocit, že žijeme v akomsi provizóriu, že to najhoršie je pred nami.
Dlhé obdobie mieru a relatívneho blahobytu v nás, zdá sa, oslabilo niektoré inštinkty. Napríklad pripravenosť čeliť fyzickému ohrozeniu. Tá nespočíva len v ekonomickej, politickej a vojenskej sile. Otázka neznie, či náš civilizačný okruh – s židovsko-kresťanskou bibliou, tradíciou antickej múdrosti, rímskeho práva, liberálnej demokracie, ľudských práv a podobne – je najlepší, ale či ho vôbec chceme a dokážeme udržať.
„Tradičná“ odpoveď by znela: Naši muži a naše ženy by mali vedieť narábať so zbraňou, spraviť stovku klikov pred raňajkami, vyznávať kolektívnu identitu... Mali by majoritne zdieľať vieru, autority, symboly a rituály, legendy a mýty. My, a nie „bojůvky“ extrémistov, fanatikov. Moderná Európa je však príťažlivá práve dôrazom na pestrosť a individualizmus.
Keď už som mal základnú myšlienku tohto textu nahodenú v počítači, spýtal som sa manželky: „Najfrekventovanejšie slovo toho roku podľa teba?“ „Škrty a peniaze,“ povedala bez zaváhania.
Intenzívne vnímanie potreby „škrtov a peňazí“ prebúdza strach zo zajtrajška, sebectvo, vieru vo Vodcu, sklon k manipulácii verejnosťou, riziko straty osobnej súdnosti v prospech davových emócií. Historických ilustrácií dôsledkov podobných nálad v spoločnosti je toľko, koľko chcete.
Integrovaná Európa, jej inštitúcie (napríklad Európska únia) – vrátane tých transatlantických (napríklad NATO) – a nadkritické množstvo slobodných občanov sú hradby, ktoré stoja za opevňovanie a ochranu. Takáto Európa si pokojne môže dovoliť aj otvorenosť k inakosti, vrátane kultúrnej. Otvorenosť a zmenu!
Zmena je akcia a jej úspech je vo výdrži, v kreativite, improvizácii... a vo hviezdach. Navyše zmeny sú všadeprítomné, permanentné, rýchle a nepredvídateľné. Niektorí tomu správne hovoria výzvy. Ja už po sedemdesiatke potrebujem hlavne pokojne dožiť. Žeby opäť metafora? Tentoraz na ducha našej kultúry?
text: Fedor Gál
Foto: Andrej Bán
Srdečne vás pozývame na uvedenie spoločnej knihy Fedora Gála a Andreja Bána s názvom 5102... z vydavateľstva Absynt. Knihu do života uvedie disident, vojnový spravodajca, spoluzakladateľ Občianskeho fóra, český novinár Jan Urban. Krst knihy bude v stredu 18. 11. o 19:00 v kníhkupectve Artforum.
