Odbor game studies, ktorý počítačové hry skúma, patrí k relatívne mladým akademickým odvetviam podobne ako napríklad cultural studies, porn studies, gender, queer či fan studies a iné. Hoci však prvé odborné texty venujúce sa počítačovým hrám vyšli v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch 20. storočia, výskum sa dlhé obdobie venoval predovšetkým negatívnym účinkom hier na hráčov. Až neskôr, keď dospela generácia akademikov, ktorí hry aj sami hrali, sa odborná verejnosť začala sústrediť na spôsob, akým sú počítačové hry konštruované, akým spôsobom spracúvajú rôzne spoločenské aspekty a ako ich samotní hráči používajú.

„Studovat počítačové hry je specificky náročné nejen kvůli nedůvěře, již to ve společnosti stále jěště vzbuzuje, ale také kvůli hrám samotným: oproti filmům nebo knihám bývají mnohem delší, navíc při jednom „projití hrou“ kvůli interaktivitě často zažijete pouze část jejího obsahu – prozkoumat hru „celou“, veškerý její obsah, většinou znamená hrát ji několikrát, vždy jiným způsobem.“

Bendová, v súčasnosti najvýznamnejšia česká herná teoretička, predstavuje game studies komplexne a zároveň jazykom, ktorý je prístupný aj ne-hráčom. Čitateľ postupne získa informácie o vývoji počítačových hier a game studies, ďalšie kapitoly sa potom sústredia na špecifiká hier a ich históriu. Bendová tu poukazuje na rôzne možnosti, akými sa hry dajú využiť – nielen ako komodita zábavného priemyslu, ale aj ako vzdelávací prostriedok či nástroj spracúvajúci rôzne filozofické otázky či simulujúci morálne dilemy. Nezabúda však ani na samotných hráčov – gamerov, ktorí tvoria špecifickú komunitu a prinášajú aktuálne témy a trendy, vďaka čomu majú značný vplyv na tvorbu hier.

Zaujímavý je však aj pohľad na ekonomickú situáciu a historický vývoj herného priemyslu, ktorý má svoje regionálne špecifiká. Cenná je napríklad zmienka o československom vývoji počítačových hier, ktoré koncom osemdesiatych rokov obsahovali aj rôzne autobiografické, politické či vyslovene protirežimové narážky. „Jedná se o jedno z nejranějších svědectví na světě o tvorbě politicky aktivistických her, prokazujíci, že hry jako médium už od velmi rané fázy nesloužily jen „pouhé zábavě“, ale měly i další sociální funkce a použití.“

Autorka však neopomína ani problematické stránky výskumu v oblasti počítačových hier. Objasňuje, prečo nemôžeme jednoznačne povedať, či hry majú na hráčov negatívny dopad, pričom poukazuje aj na viaceré štúdie, ktoré tvrdia opak, upozorňuje na medzery v metodológii výskumu, s ktorými sa game studies ešte musia vyrovnať, aj na nedostatočnú inštitucionalizáciu game studies či chýbajúce publikácie v českom a slovenskom jazyku.

Helene Bendovej sa podarilo pod (nepoloženú) otázku Co je nového v počítačových hrách odpovedať veľmi zrozumiteľne a, vzhľadom na rozsah knihy, aj obsiahlo. Predstavuje históriu počítačových hier a výskumu, ktorý sa im venuje, adresuje – a často vyvracia – rôzne stereotypy s hrami spojené a ponúka nový pohľad na to, akými rôznymi cestami môže smerovať výskum súčasných spoločensko-kultúrnych fenoménov v budúcnosti, pričom nezabúda ani odporučiť ďalšiu literatúru venujúcu sa tejto téme. Radosť dozvedieť sa viac.

Recenzný výtlačok poskytlo vydavateľstvo Nová Beseda.

Zobraziť diskusiu (0)