Život Jonathana Swifta (1667 – 1745) bol prepojený s literatúrou už od jeho mladých čias. Po štúdiu na univerzite sa stal tajomníkom politika sira Johna Templa a v jeho službách získal významný rozhľad v dobovej politickej situácii a aj vzdelanie značnej šírky. Pôsobil tiež ako anglikánsky kňaz, bol dekanom v Katedrále sv. Patrika v Dubline. Politika mu bola dlhodobo blízka, od whigov prešiel k toryovcom, ktorým pomáhal aj písaním rôznych pamfletov alebo článkov. Bol mimoriadne plodný autor, zameriaval sa hlavne na satiru, iróniu, spochybňovanie výkonu anglickej vlády, vykorisťovanie Írska Anglickom. V jednom z pamfletov napríklad navrhol, aby boli írske deti pokrmom pre Angličanov, pretože takto poslúžia svojej krajine a zároveň odbremenia rodičov žijúcich v biede.

Výborný spôsob, ako poukázať na neschopných politikov, je satira. Niekedy verejne činné osoby ukážu vlastný nedostatok intelektu tak, že jej ani nerozumejú, inokedy zas zvíťazí malichernosť a urazia sa. Môžu začať aj likvidovať kultúru ako pomstu autorom, ktorých považujú za nepriateľov spoločnosti, diela však pretrvajú bez ohľadu na cynické pokusy zlikvidovať ich. História ukázala, že najslávnejšie Swiftovo dielo, Gulliverove cesty, pretrvalo a nestratilo na svojej intenzite, akurát sa redefinovala cieľová skupina. Pôvodne bol na jeho porozumenie potrebný určitý spoločenský rozhľad, v súčasnosti je kniha známa skôr ako literatúra pre deti. Je to určite spôsobené jej hravosťou, absurditou, zveličovaním, dobrodružnou povahou a fantastickými nápadmi. Preklad Viktora Krupu z vydania v Slovarte sprevádzajú úchvatné ilustrácie Petra Uchnára s koncentráciou práve na fantastiku a vo svojom krásnom farebnom vyhotovení robia z knihy umelecký artefakt, nad ktorým strávia veľa času nielen deti, ale aj ich rodičia a vôbec priaznivci knižnej ilustrácie.

Skúsme sa pozrieť na Gulliverove cesty ako na dielo trochu podvratné voči inštitúciám, vláde aj správaniu ľudí v každodenných situáciách. V časoch Jonathana Swifta boli cestopisy obľúbený žáner, a preto si ho tiež zvolil ako vhodnú formu na svoje uvažovanie o ľudstve. Kniha pozostáva zo štyroch fiktívnych ciest podniknutých doktorom Lemuelom Gulliverom (pôvodný názov znel epicky: Travels into Several Remote Nations of the World. In Four Parts. By Lemuel Gulliver, First a Surgeon, and then a Captain of Several Ships). Gulliver postupne navštívil maličkých obyvateľov Liliputu, obrov v Brobdingnagu, učencov na lietajúcom ostrove Laputa a krajinu múdrych koní Hujhnumov.

Každá časť sa zameriava na ostrý výsmech určitej formy individuálneho alebo kolektívneho správania. V prvej zosmiešnil dlhodobé nepriateľstvo medzi Angličanmi a Francúzmi, poukázal tiež na iracionalitu vedenia vojenských konfliktov, keď dôvody vedenia vojny vyzerajú zo spätného pohľadu až nezmyselne. Keďže za mnohé z týchto konfliktov nesie zodpovednosť vládnuca moc neschopná prekonať vlastnú obmedzenosť, vzal si ju na pranier aj v druhej ceste do krajiny obrov pohŕdajúcich Anglickom, resp. jeho šľachtou. V tretej časti sa Gulliver dostane na lietajúci ostrov Laputa obývaný mimoriadne vzdelaným národom. Ich elitársky prístup je však skôr na škodu, pretože majú v neúcte ľudí bez vedomostí, humanita sa tu stráca v prospech kumulácie vedeckého poznania. A veda neslúži na pomoc, skôr naopak – vydiera a zneužíva iný národ žijúci v tieni lietajúceho ostrova. V poslednej zastávke počas svojho putovania sa hlavná postava ocitne v zemi ovládanej múdrymi koňmi. Ich civilizácia nepozná ľudské neresti ani zlyhania, lenže žije tu aj zaostalý národ podobný ľuďom a tí sú zrkadlom toho najhoršieho, čo poznáme v našom správaní dodnes.

Fantastickosť nápadov, výstižné postrehy a napínavé scény sa v priebehu ciest zmenia z dobrodružstva až na účasť v akejsi forme antiutópie. Swift nemilosrdne účtoval s vlastnosťami, ako je chamtivosť, túžba po bohatstve, moci, ovládanie druhých, hlavne slabších. Bol dokonca obviňovaný aj z mizantropie, pretože Gulliver stratil o ľuďoch akékoľvek ilúzie a ich spoločnosti sa vyhýbal. Ako sa neskôr ukázalo, Gulliverove cesty sa stali vplyvným dielom a určite sa ho oplatí čítať aj v súčasnosti. Aj keď sa postupne vytratil dobový kontext, tak to neprekáža, pretože posolstvo ostáva stále rovnaké. A tým je zrkadlenie povahy človeka v priebehu času.

Jonathan Swift: Gulliverove cesty

Preklad: Viktor Krupa

Ilustrácie: Peter Uchnár

Slovart, 2023

Zobraziť diskusiu (0)