Win-Win alebo „Z kaluže do… pekla“

Na počiatku stála radikalizácia slovenskej politiky, Hlinkova slovenská ľudová strana, hľadanie identity pod záštitou Boha a Tisove upísanie sa Hitlerovi. Náboženstvo na Slovensku počas Hitlerovho režimu fungovalo ako sprostredkovateľský jazyk nemeckej propagandy a zabezpečovalo jej širší dosah k pospolitému ľudu. Zároveň implementovanie náboženstva do politiky umocňovalo mocenskú pozíciu kresťanstva v spoločnosti. Z tejto spolupráce tak ťažil Hitler aj Tiso.

Všetko sa dialo v protižidovskom kontexte „ohováraním“ a kladením kresťanstva na piedestál. „Židovské zákony – spravodlivosť pre kresťanov.“ Dehumanizácia v tomto náboženskom modeli sa líši od nemeckého rasového nacionalizmu, no následky toho kresťanského ostávajú zakorenené ešte dlho po tom. V ultrakonzervatívnom spektre spoločnosti sa dodnes cez politiku živia kresťanské hodnoty zamerané na seba namiesto toho, aby podnecovali tolerantné orientovanie sa na ostatných a lásku k blížnemu.

Aj toto je Slovensko

Opomínanie tejto časti našej histórie je citeľné dodnes. Keď sa u nás hovorí o zverstvách 2. svetovej vojny, nemeckom nacizme a Hitlerovi, často sa vynecháva Tiso a slovenský klérofašizmus. Táto krátkozraká zaťatosť a premlčiavanie bránia vyrovnaniu sa s kolektívnou vinou. Aj v našich dedinách a mestách boli Slováci nielen svedkami, ale aj účastníkmi vyvlastňovania a vysťahovania Židov. Udavačské listy a žiadosti o židovské majetky často obsahovali hlas (frázy) propagandy. Takéto udania boli bežnou súčasťou totalitného a autoritárskeho režimu moci (podobne prítomné boli aj neskôr v komunizme), keď aj človek z okraja spoločnosti mohol výrazne ovplyvňovať životy iných a meniť chod udalostí.

Líšky z periférie

Súhlasím s autorkinou tézou, že kresťanský nacionalizmus bol jednou z koncepcií nacizmu. Láska, práca, disciplína boli počas Hitlerovho režimu v skutočnosti vyvražďovaním a genocídou. Tiso bol a navždy bude zodpovedný za historickú vinu pre široký politický a morálno-spoločenský vplyv, ktorý uplatňoval najmä na vidieku. Ťažil prednostne na východnom Slovensku, ktoré udávalo „regionálnu charakteristiku“ toho, čo sa dialo. Pretože je to práve o periférii, kde sa zdanlivo nič nedeje. Periférii, ktorá je závislá od toho, čo sa odohráva v mestách.

Pritom je to naopak.

Tam, kde líšky dávajú dobrú noc, tam drieme najväčšia moc.

Knihy, ktoré svojím obsahom odkrývajú vytesňovanú časť histórie našej krajiny, treba ako soľ. Je potrebné ich čítať, hovoriť o nich a odporúčať ich ďalej. Témy, ktoré prinášajú, by celkom určite nemali zapadať prachom zabudnutia. Jedným takýmto dôležitým počinom je aj táto kniha, ktorá by mala mať svoje miesto jednak medzi bežnými čitateľmi, no najmä medzi školskými učebnicami.

Hana Kubátová: Kde líšky dávajú dobrú noc

N Press, 2025

Zobraziť diskusiu (0)