Hladní a sýti
Migranti sú nočnou morou politikov. Bez ohľadu na to, ako táto téma štiepi diskusie a vyvoláva nespočetné konflikty, na konci dňa zodpovední a volení zástupcovia bezmocne krčia plecami bez akýchkoľvek uskutočniteľných riešení. Čo sa však môže stať, ak sa pred hranicami niektorej z krajín Európskej únie objavia státisíce migrantov, presvedčivo a sugestívne zobrazuje román Hladní a sýti.
Nemecký spisovateľ Timur Vermes dosiahol fenomenálny úspech knihou A je tu zas! (Zelený kocúr 2014) o návrate Adolfa Hitlera do dnešných čias a tragikomicky, no brilantne, v nej ukázal, aký dosah by mohol mať Hitler v dobe sociálnych médií. S románom Hladní a sýti spája A je tu zas! téma médií a obidve diela sú významnou satirou o povahe súčasnej spoločnosti. Niekoľko dejových línií v Hladní a sýti sa postupne spája, aby vytvorili obraz o neschopnosti politikov vyrovnávať sa s problémami, o médiách fanaticky túžiacich po peniazoch a sledovanosti a o migrantoch v tak zúfalej situácii, že mesiace alebo roky riskujú vlastný život, aby sa priblížili k snu, ktorý vlastne v realite nikdy nenájde naplnenie.
Na začiatku románu príde nemecká moderátorka Nadeche Hackenbuschová do Afriky, aby natočila reality show o živote v utečeneckom tábore. Jej spoločníkom sa stane miestny muž Lionel, ktorý využije príležitosť a chce sa prostredníctvom Nadeche dostať do Nemecka. Vymyslí plán, nájde podporu lokálnej mafie napojenej na prevádzačov, presvedčí Anjela (takto Nadeche prezývajú v tábore) a 150 000 ľudí sa vydá na pochod cez púšť a ďalej cez krajiny Ázie a Európy, aby dosiahlo vytúžený cieľ: Nemecko. Zatiaľ čo sa masa ľudí vydáva na pochod a stane sa z nej výnosný biznis model pre mafiu, politici v Nemecku diskutujú bez riešení a očakávajú, že nejako to už len dopadne. Katastrofa je ale nevyhnutná.
Ako každá satira, aj Hladní a sýti mieri na viaceré spoločenské skupiny. Prvou sú diváci rôznych reality show so svojou neustálou a nenaplniteľnou potrebou pozorovať životy druhých, neustále sa k nim vyjadrovať, smiať sa alebo dojímať na ich osudmi a presvedčením, že na ich mieste by všetko urobili lepšie. Druhou skupinou sú tvorcovia mediálnych výstupov, karieristi s jediným cieľom: dostať sa na najvyššiu možnú pracovnú pozíciu alebo, ak je to možné, zapísať sa do dejín médií ako tí, ktorí vymysleli nový formát bez ohľadu na obete, ktoré tým boli spôsobené. A sem patria aj rôzni moderátori zarábajúci astronomické sumy, no navonok predávajúci vlastné skutky ako humanitárnu pomoc. V neposlednom rade ide aj o politikov a ich viac alebo menej sofistikované nástroje budovania moci s cieľom čo najdlhšie túto moc udržať.
V určitom okamihu Vermes pred čitateľom odkryje mimoriadne zlovestný rozmer knihy, ktorý sa v nej nachádzal od začiatku, len nebol vôbec spomenutý: popri hlavnom prúde politiky a bežného života existuje paralelný svet celých skupín obyvateľstva s vyložene extrémistickými tendenciami. Ide o domobranu utajovanú pred štátom, ľudí s rasistickými postojmi, podporujúcich fašistické strany, ozbrojených, trénovaných a koordinovaných. A žijú rovnako v slovenskej spoločnosti ako v tej nemeckej.
Timur Vermes napísal nočnú moru všetkých politikov: státisíce ľudí putujúcich k Európe, ktorá na tento príval nie je pripravená. Ale mala by byť, pretože migračné vlny v dôsledku nasledujúcej celosvetovej ekonomickej krízy môžu odhaliť viaceré extrémne negatívne javy, o ktorých sa píše vo Vermesovom strhujúcom románe.
Timur Vermes: Hladní a sýti
Preklad: Svetlana Žuchová
Zelený kocúr 2020
552 strán