Sociológia je vedou, ktorá skúma nie celkom ľahko definovateľný predmet, a tak, čím väčšmi sa ho vedci usilujú spresniť, tým viac sa môže zahmlievať predmet celého odboru. Sociológia je vnímaná ako nejednotná veda, ktorá má veľa rôznych smerov a paradigiem, rada prijíma podnety z okolia, a zároveň ich vysiela. Ak by sme jej dejiny pozorovali ako príbeh, dalo by sa povedať, že okrem hlavnej dejovej línie má viaceré vedľajšie zápletky a ich aktérmi sú nezriedka nesociológovia. Nájsť týchto aktérov a vysledovať ich myšlienkové vplyvy si kladie za cieľ Olga Vodáková v knihe Hledání stop sociologie v nesociologických vědách.

„Studia pramenů mne přesvědčují jednak o tom, že všechno bylo a je obzvlášťě komplikované, protože všechno, co se kolem umění děje, je propletencem rozumu a imaginace, ale i o tom, že tato oblast skýtá jedinečné možnosti vhledu do historie kultury i do historie jako takové.“

Sociologické myslenie je vlastné nielen bádateľom, ale aj umelcom, ktorí si bezprostredne neuvedomujú, že tak uvažujú.

„Ovšem, po pravdě řečeno, k image vzpomínajícího samotného i těch, kteří se do jeho vzpomínek připletou, mohou výrazně přispět i memoáry psané na sklonku života. Na jejich základě si mohou budoucí generace utvářet obrazy známých osob, respektive je přetvářet, když se objeví další, jiné vzpomínky jiných současníků.“

Predmetom skúmania Olgy Vodákovej sa stali predovšetkým umenovedné odbory; umelecké kruhy a avantgarda prvej československej republiky; podrobne sa venuje „fenoménu Devětsil“; čitateľov čakajú exkurzy do memoárovej literatúry a do beletrie; pozoruhodné sú aj kapitoly o archeológii a etológii. O umelcoch a spisovateľoch osobitne platí, že viacerí z nich sú akýmisi sociológmi amatérmi a „výzvy doby“ reflektujú s určitou dávkou imaginácie. Rozširujú sa tak aj cieľové skupiny pre knihu Hledání stop sociologie v nesociologických vědách, pretože jej záber je rozsiahlejší ako napovedá názov. Určite by si ju mali prečítať literárni kritici a všetci nadšenci českej literatúry.

Autorka v knihe ponúka čitateľovi svoje názory, predkladá svoj uhol pohľadu a predpokladá určitú polemiku, ktorá by z toho mohla vzísť. Sympatické je, že sa v texte stretneme aj s jemnou iróniou a humorom, čo nebýva v odborných publikáciách zvykom. Pozitívom knihy sú obrazová a textová príloha, prostredníctvom ktorých dokážeme na praktických príkladoch vidieť premostenie medzi sociológiou a vývojom vizuálnej kultúry v podobe reklám a plagátov; ďalej úryvky memoárovej literatúry; úryvky z prác literárnych kritikov; úryvky z vybranej beletrie a nakoniec schéma „etológie bez sociológie“.

Kniha Olgy Vodákovej je obzvlášť prínosnou v tom, že ukazuje, ako sociológia dokáže sprostredkovať v priebehu čias význam kultúrneho dedičstva v rámci určitého spoločenského útvaru. Poukázaním na vzájomné vzťahy medzi skupinami a jednotlivcami, prenos ideí (a občas aj šarvátok), noriem a hodnôt, analýzou literárnych textov ukazuje verejnosti hlbší rozmer sociálnych procesov.

Olga Vodáková: Hledání stop sociologie v nesociologických vědách
Slon 2015
180 strán

Zobraziť diskusiu (0)