Tvorcovia komiksu Všetky tie svety priniesli do literatúry mimoriadne aktuálnu tému vplyvu virtuálneho sveta na ten reálny a zvolili si na to médium komiksu, čo sa ukázalo viac ako vhodné. Ide o filozofické dielo založené na dialógoch a hoci sa v ňom vyskytujú akčné scény, jeho jadro spočíva v kladení otázok o schopnosti rozlišovať medzi rôznymi realitami a o tom, čo to znamená pre náš každodenný život, predovšetkým pre medziľudské vzťahy.

Zaujímavosťou je, že kniha má vyjsť v angličtine a pracovne je preložená aj do francúzštiny. Do slovenčiny ju preložil jeden z dvojice autorov, tvorca textov Juraj Čorba. Ilustrátor Dávid Marcin je zas známy predovšetkým svojimi aktivitami v komiksovom zborníku Pomimo, spolu so scenáristkou Soňou Balážovou im vyšiel komiks Zlatý zub: tajomstvo školskej pivnice a ako spoluautor s Petrom Měrkom sa podieľal na knihe Van Gogh 21. století. Voľné pokračovanie poslednej menovanej publikácie s názvom Van Gogh or the Dawn of It All vyšlo v americkom nezávislom vydavateľstvo Underground Voices.

Bezpečnostné riziká technológií

Načasovanie vydania komiksu Všetky tie svety prišlo naozaj vhod, pretože dosah technológií na život ľudí, či už hardwaru alebo softvéru je čoraz významnejší. Téma knihy si priam žiada jej zasadenie do širšieho kontextu.

Sila sociálnych médií je nepopierateľná. Prostredníctvom celého spektra príspevkov dokážu ich autori vyvolať silné emócie, následkom čoho vedia mobilizovať ľudí k akcii. Typickým príkladom je organizovanie rôznych demonštrácií, no čoraz častejšie sa takto burcujú aj prívrženci pravicového extrémizmu. Z dlhodobého hľadiska existuje snaha prostredníctvom virtuálneho priestoru meniť názory a hodnotové orientácie cieľových skupín, napríklad spochybňovaním existujúceho spoločenského poriadku, základných princípov demokracie. Problém však je, že autori príspevkov nemusia byť skutočné osoby. Okrem zaplatených spin doktorov, marketingových tímov sa posolstvá vytvárajú celými skupinami trollov, ľuďmi, ktorí si osvojujú identitu falošných účtov s cieľom provokovať názorových oponentov alebo podporovať tých, ktorí si to vyžiadali. Viacerí analytici a investigatívni novinári sa zhodujú, že čelíme hybridnej vojne a ak by sme boli ochotní venovať čas učeniu a premýšľaniu, dokázali by sme identifikovať príspevky, ktoré cielia aj na naše názory. Čoraz častejšie ale bude používaná na podobné aktivity umelá inteligencia.

Stačí podozrenie

Zdá sa to celé komplikované? My už ale v takejto komplexnosti žijeme. Rozpracovaním niektorých z uvedených tém sa zaoberá práve komiks Všetky tie svety. Dvojica autorov Juraj Čorba a Dávid Marcin na pomerne veľkom formáte opisujú pátranie expertov po bezpečnostnej hrozbe vynárajúcej sa z hlbín internetu. Anonymného užívateľa Helia, ideológa antitechnologického hnutia by bolo možné prehliadnuť, no jeho myšlienky sa začínajú prejavovať násilnými akciami a preto je potrebné zistiť, kto to je a čo je jeho cieľom. Hlavné postavy, muž a žena sú bezmenní, označovaní ako On a Ona.

Vyšetrovanie privedie dvojicu do virtuálnych svetov followerov: ľudí, alebo lepšie povedané identít, ktoré sledujú myšlienkové posolstvo Helia a prostredníctvom svojich profilov ho šíria ďalej. Na profiloch v rôznych sociálnych médií je zaujímavé práve to, že vôbec nemusí ísť o skutočné osoby, ale napríklad o tzv. botov, ktorí sú naprogramovaní, aby šírili interakcie vybraných profilov, následkom čoho sa stávajú tieto profily v internetových sociálnych sieťach dobre viditeľné. Špecifikom Heliových followerov však je, že na nich útočia ostatné profily, pretože sa cítia byť Heliovými posolstvami ohrození. „Ako tí útočníci vedia rozpoznať, kto je vlastne Heliovým followerom? Predsa nemôžu vedieť, či niekto aj skutočne uveril tomu, čo si niekde prečítal alebo s niekým zdieľal?“ Odpoveď na tieto otázky je skutočne zlovestná: „Stačí im podozrenie“. Deje sa to neustále: stačí podozrenie, že niekto má odlišný názor ako sociálna bublina, v ktorej protagonista žije a už je stigmatizovaný. Názoroví vodcovia si však často vôbec nie sú ochotní pripustiť, aké dôsledky ich správanie má.

Filozofický komiks a retro vzhľad

Celá kniha je rozdelená na väčší počet kratších kapitol. Niekedy na seba nadväzujú, inokedy nie, vytvárajú ale kompaktný celok a hoci sa text číta pomerne rýchlo, je vhodné sa zastaviť a vrátiť späť, pretože ide o premyslený koncept. Autori otvárajú viacero tém, kombinujú pritom sociálnu a filozofickú stránku tých istých javov, napríklad násilia, izolácie, vzdávania sa vlastného života. Helios nie je žiadny náboženský vodca, jeho myšlienky pripomínajú skôr novodobú spiritualitu bez sakrálneho presahu. Sústreďuje sa na antitechnologický životný štýl, rozvoj vlastného vnútra prostredníctvom umenia, „vnútornej predstavivosti“ a to všetko vo vyprázdnených slovných formulkách, ktoré znejú dostatočne múdro a vznešene. Pre jeho nasledovníkov je to však „toxická kombinácia“. Bežní ľudia, ktorí čítajú umelé frázy o zmene života zažívajú značné sklamanie, keď sa im tú zmenu nedarí dosiahnuť. A zatiaľ čo niektorým sa darí na šírení jednoduchých posolstiev o zložitých témach bohatnúť, iní ostávajú sami so svojimi frustráciami z nenaplnených snov. V tomto spočíva veľká toxicita sociálnych médií. Vedia to aj komiksové postavy, ktoré sa počas vyšetrovania dostávajú do slepej ulice hľadania, nachádzania a opätovného blúdenia.

Namiesto ľudí len avatari

Uchopiť vyššie opisované témy grafickým spracovaním nie je vôbec jednoduché. Preto už na prvý pohľad zaujme osobité výtvarné spracovanie komiksu: bubliny majú podobu vývojových diagramov akoby sme sa pozerali na rôzne fázy aktivity v projektovom softvéri. Experimentálny postup spočíva aj v nadväznosti bublín prepojených akoby stekajúcou tekutinou. Z časti to vyvoláva dojem, akoby postavy skôr viedli paralelné vnútorné monológy ako dialógy. Viaceré komiksy v súčasnosti pristupujú k ilustráciám ako k pestrofarebným obrazom masívne vyplnenými rôznymi objektami, Dávid Marcin pristúpil oproti tomu k postavám aj miestam skôr úsporne, až minimalisticky. Bohato sa inšpiruje vizualitou chatovacích programov, kde namiesto skutočných ľudí vidieť len avatarov. Svoje miesto tu našli aj približovania a vzďaľovania typické pre kamerové systémy, čím sa vyvoláva trochu paranoidný dojem, že všetko diane je sledované skrytými entitami. Grafické prvky, predovšetkým fonty pri elektronických zobrazovacích prostriedkoch zas pripomínajú rané 90. roky 20. storočia, kedy sa všetko dianie okolo internetu ešte len začínalo.

Témy ako umelá inteligencia, rozšírená realita a podobné javy budú v našich životoch čoraz viac prítomné, až sa stanú bežnou súčasťou dňa. Práve komiks, resp. grafický román je veľmi vhodné médium na komunikáciu uvedených tém, pretože sa prihovára rovnakým vizuálnym jazykom aký sa používa na internete. Aj preto bude cieľová skupina čitateľov skôr predstavovať aktívnych užívateľov internetu, skutočný pôžitok z čítania budú mať ale aj tí, ktorí sa zamýšľajú nad koexistenciou ľudí a technológií.

Článok prevzatý zo SME.sk (31.1.2020)

Zobraziť diskusiu (0)