Ján Blažovský
18.6.2024

Hyperion

Román Hyperion patrí medzi tie výnimočné diela vedeckej fantastiky, ktoré svojimi kvalitami dokazujú nadčasovosť textu a čitateľom ponúkajú veľké bohatstvo literárnych a kultúrnych odkazov. Spisovateľ Dan Simmons vo svojom opuse ukázal, ako sa dá vybudovať strhujúci príbeh zložený z množstva iných príbehov kombinujúcich veľmi rôznorodé žánre a témy. Od teológie po kyberpunk, od severskej mytológie po básne, od smrti po večnosť.

Spev Hyperionu
Vydavateľstvo Lindeni ponúka vo svojom katalógu veľmi kvalitné diela vedeckej fantastiky 20. a 21. storočia a ďalšie tituly neustále pribúdajú. Po vydaní kompletnej série Nadácia od Isaaca Asimova sa čitatelia môžu zoznámiť s ďalšou sériou, geniálnym Spevom Hyperionu. Tvoria ho dva romány: Hyperion a Pád Hyperionu. Pôvodne vyšiel prvý diel v roku 1989 a v roku 1990 získal ceny Hugo a Locus. To, čo čitatelia aj kritici ocenili najviac, bol nielen dej rozložený do viacerých nezávislých príbehov, ale román vyniká predovšetkým budovaním zvláštneho, tajomného sveta planéty Hyperion so záhadnými podzemnými labyrintmi, s Hrobkami času a bytosťou pomenovanou ako Rapír.

Druhým, o nič menej významným rozmerom knihy sú literárne odkazy, špecifický intertextuálny vesmír mien, pomenovaní, štruktúry diela a myšlienkových súvislostí. Ak by aj čitatelia o týchto súvislostiach nič nevedeli, tak je to v poriadku, dá sa čítať aj samostatne, ale predsa len by bola škoda pripraviť sa o tieto odkazy. Dan Simmons má vôbec záľubu v literárnych hrách, pretože podobné pavučiny alúzií nájdeme aj v ďalších jeho knihách. Dosť zaujímavým aspektom diela je aj jazyk, typický zvláštnymi hybridnými slovami, neologizmami a pod. O preklad do slovenčiny sa zaslúžil Michal Jedinák, básne preložili Marián Andričík a Jana Báliková. Ich práca na slovenskej verzii musela byť dosť náročná a je potrebné ju oceniť.

Zmysel putovania je zmyslom príbehu
Už po prvých asi dvadsiatich stranách románu je vidieť, že autor chce čitateľov vtiahnuť do precízne vybudovaného sveta, treba si naň rezervovať isté penzum čítania, a zároveň je jasné, že odmena za túto energiu bude nemalá. Príbeh sa začína v situácii, keď bolo sedem ľudí vybraných na to, aby podnikli púť k Hrobkám času na planéte Hyperion. Musia to stihnúť, kým sa k planéte nedostanú Vydedenci, revolučné a militantné hnutie bojujúce proti Hegemónii, dominujúcej politickej moci. Hrobky času sú známe prítomnosťou veľkej bytosti zvanej Rapír: „Striebristý povrch tela sa mu aj v pokoji prelieval ako ortuť vznášajúca sa vo vzduchu. Červenkastá žiara krížov na stenách sa odrážala od ostrých povrchov a ligotala sa na zahnutých kovových čepeliach na čele tvora, štyroch zápästiach, čudných lakťových kĺboch, kolenách, pancierovom chrbte aj na hrudi.“ (s. 78). Čo ich čaká na konci putovania, nikto nevie, nie je ani jasné, prečo si Cirkev Rapírova vybrala práve tieto osoby.

Aby si pútnici skrátili obdobie do príchodu k hrobkám, rozprávajú si príbehy, ktoré prepojili ich osud s Hyperionom. Ide o veľmi rozmanitú skupinku, každý jej člen má autentický osud a niektoré sú naozaj výtvorom ohromujúcej imaginácie, predovšetkým prvý Muž, ktorý hľadal boha. Okrem kňaza sú ďalší členovia skupiny diplomat, vojak, básnik, detektívka, učenec a kapitán vesmírnej lode. Nie všetci sú rozprávaním o sebe nadšení, ale pristúpia na to a čitatelia sa naplno ponoria do majstrovstva Dana Simmonsa, aby sa z neho vynorili plní očakávania na pokračovanie. Bez prezradenia deja len dodajme, že v jednotlivých epizódach sa stretneme so zvláštnymi obyvateľmi rôznych oblastí planéty, s horiacimi stromami, uctievačmi krížov, nezvyčajnými organizmami, prastarými labyrintmi neznámeho pôvodu, so zaostalosťou aj špičkovou umelou inteligenciou.

Pavučina odkazov
Dan Simmons nešetrí nápadmi, spája ich do komplexného sveta a prepája s rôznymi literárnymi alebo kultúrnymi javmi. Hoci je jedným z hrdinov katolícky kňaz, kresťanstvo tu tvorí už len zanedbateľnú sektu, v kontexte smrti, zmŕtvychvstania a spasenia ide však o veľmi dôležitý aspekt. Zvlášť, ak sa objaví prítomnosť kríža tam, kde ešte kresťanstvo nepreniklo. Aj samotná vesmírna stromoloď, na ktorej sa dej spočiatku odohráva, je prepojená s mytológiou, konkrétne severskou, pretože sa nazýva Yggdrasill.

Osobitne si dal Simmons záležať na odkazoch vzťahujúcich sa na anglického básnika Johna Keatsa (1795 – 1821). Rovnako ako je jeho básnická skladba Hyperion nedokončená, nedokončenou ostáva aj tá, ktorú píše jeden z pútnikov, Martin Silenus. Meno veľkého anglického básnika nesie aj jedna z umelých inteligencií, hlavné mesto Hyperionu sa nazýva Keats. Okrem toho je aj meno detektívky Brawne Lamia kombináciou mena Fanny Brawne (Frances „Fanny“ Brawne Lindon – snúbenka Johna Keatsa) a mytologickej bytosti Lamia, o ktorej John Keats napísal rovnomennú báseň. V súvislosti s poéziou je ešte potrebné spomenúť, že sa v knihe objavujú aj úryvky básní Williama Butlera Yeatsa (1865 – 1939).

Navyše je román inšpirovaný štruktúrou Canterburských poviedok od Geoffreyho Chaucera, v ktorých pútnici z Londýna do Canterburskej katedrály rozprávajú o príhodách, ktoré zažili. Určite by sa dali nájsť ďalšie a ďalšie odkazy, radosť z čítania môže byť radosťou z ich objavovania.

Sú knihy, ktorých bohatstvo vyplýva z opakovaného čítania, a Hyperion je určite jednou z nich. Možno sa zdá, že je to príliš hrubá kniha, netreba sa však toho naľakať a dať sa odradiť. Je však určite lepšie vyhradiť si čas na sústredené čítanie, aby sa dali vychutnať rôzne zápletky vnútri dominantných línií románu. Leto strávené s týmto pokladom vedeckej fantastiky sa zdá ako dobrý nápad.