Chabonovou tvorbou absolútne nezasiahnutý, po dlhšom zvažovaní siaham po autorovej, teraz už predposlednej záležitosti, ktorú vydal vo Světové knihovně Odeon a nesie názov Telegraph Avenue.

Príbeh je situovaný do slnečnej Kalifornie, len zopár rokov po prehupnutí sa do nového milénia. Ústredná plocha štedro poskytujúca najviac priestoru pre väčšinu dejových zápletiek je Telegraph Avenue. Bulvár, ktorý spája akademické, stredostavovské a zväčša biele Berkeley s pestrofarebným, energickým životom tepajúcim černošským Oaklandom. Najvýraznejší orientačný bod v celom okolí je obchodík Brokeland Records, ktorý prevádzkuje „Berkeleyčan“ Nat a „Oaklanďan“ Archy. Oboch ich spája hlavne ohromná vášeň a láska k starým časom.

V obchode to preto žije a dýcha nostalgiou, zberateľskými artefaktmi z rôznych oblastí americkej pop kultúry, najmä však hudbou. Všetkému vládnu staré vinylové LP platne, v drážkach ktorých to hrá bluesom, jazzom, swingom, gospelom, rock´n´rollom a ich následnými evolučnými hybridmi, tvoriacimi ďalšie a ďalšie hudobné svety. Pre komunitu miestnych „antikonzumných odpadlíkov“ tak predstavujú akési kultové, priam posvätné miesto pokoja a mieru. Temná hrozba však na seba nenecháva dlho čakať. Desivé zlo číha nablízku – len o pár blokov ďalej má vyrásť gigantický multiplex, kde má byť, okrem iných nezmyslov, otvorený aj niekoľkoposchodový nablýskaný obchod s hudobnými nosičmi. Čas sa kráti, stavebné povolenie je na spadnutie, zaujímavá hra na „Kto z koho“ sa môže začať.

Chabon na pomerne širokej textovej ploche precízne modeluje pozoruhodný svet, v ktorom sa premietajú rozmanité, až celkom protichodné vplyvy, ktoré v globálnom meradle formovali hádam celú americkú spoločnosť dvadsiateho storočia. Svet bielych, čiernych a ďalších „farebných“, svet privilegovaných a segregovaných, svet veľkého i malého biznisu a v neposlednom rade svet, či už kvalitnej alebo totálne brakovej, každopádne však neuveriteľne pestrej americkej pop kultúry, ktorú obsiahnuť v jej celej šírke, je pre bežného Stredoeurópana prakticky nemožné. V prvom rade z toho Chabonovi vylieza veľmi výrazná mozaika, síce nedokonalých, ale originálnych ľudských individualít, ktoré sa pretĺkajú nie vždy len prívetivou realitou a ktorým práve spätosť s onou „svojou“ kultúrou prinášala životný zmysel, nezávislosť, vlastnú identitu a zároveň ich drží nad hladinou v boji s plytkým, uniformovaným, bezobsažným konzumom, agresívne požierajúcim to krajšie z človeka.

Chabon je vcelku zdatný rozprávač, ktorý konkrétne v tomto románe na priamočiarosť príliš nevsadil. Rozprávanie obsahuje viacero navrstvených, nie celkom lineárnych perspektív, takže zvýšená čitateľská pozornosť je predsa len na mieste. Občas to vyzerá, že autor komplikovanejšou formou maskuje miestami jalovejší obsah, ale celkom drží pohromade bez väčších ťažkostí s dostatočným počtom záchytných bodov, ktoré sa poľahky vybavujú i dlho po prečítaní. Nechýba kopec nadhľadu, vtipu, veľké množstvo priamych i menej jasných narážok na rôzne kultúrne ikony, pričom sa do všetkého logicky pridáva riadna dávka sentimentu a nostalgie za „starými zlatými časmi“.

Je to svojho druhu veľký hold nezávislému spôsobu života, vášniam pre hudbu, film a správny zberateľský fanatizmus, ktorý zrejme v plnej miere ocenia a pochopia asi len samotní „die hard“ fanúšikovia nezávislej kultúry, z ktorej vytrieskať ohromný balík peňazí, zrejme našťastie, príliš dobre nejde.

Telegraph Avenue tak môže, a zrejme aj bude, vyvolávať azda všetky typy reakcií od úplne odmietavých až po euforické. V správnych rukách určite dokáže naladiť naozaj skvelé „retro“ nálady a vyvolať chuť na poriadnu dávku fanúšikovskej vášne pre hádam akýkoľvek „dobrý“ kultúrny formát. Ja som sa každopádne zabavil a poohliadnem sa i po ďalšej tvorbe tohto pozoruhodného amerického autora.

Michael Chabon: Telegraph Avenue

Vydal: Odeon 2014 (edice Světová knihovna)

Preklad: Olga Walló

504 strán

Zobraziť diskusiu (0)