Intelektuálne nomádstvo na povrchu našej planéty
Kniha Povrch vašej planéty zachytáva život a myšlienky fiktívnej postavy Gabriela Ferdeho odohrávajúceho sa v období posledných štyroch decénií. Na pozadí súkromného života a jeho peripetií sú hlavnými záujmami rozprávača, resp. zapisovateľa kultúra a špeciálne literatúra, jej tvorcovia a hrdinovia na rôznych miestach planéty a permanentne sa vracajúci motív sledovania a tajných organizácií.
Macsovszkého hlavný hrdina rekapituluje svoj život pomocou zápiskov štruktúrovaných do niekoľko stranových kapitol. Táto forma nie je rušivá, pohodlne umožňuje retrospektívu i aktualizácie. Dej je viac menej chronologický pričom okrem osudov hrdinu rozvíja aj mikropríbehy ďalších postáv. Gabriel rozbieha svoju reflexiu mladosti v malom meste na južnom Slovensku osemdesiatych rokov. Tu sa oboznamuje s kultúrou, literatúrou, undergroundovou subkultúrou. S množstvom skutočných viac, či menej známych postáv, ktorých životné osudy sa na istý čas preťali s autorovým. Na pozadí svetových aj lokálnych udalostí autor ilustruje svoje peripetie literárneho a spoločenského života. Zaujme aj jeho citlivé vnímanie potenciálnej prítomnosti normalizačných tajných služieb hraničiacich s paranojou: „..niečo mi vraví, že hlavným objektom Norbertovho záujmu som bol predsa len ja. Nemožno nepripustiť, že ešte aj tie žúry organizoval len a len kvôli mne. Aby ma mohol pozorovať z blízka. Podnapitého, uvoľneného, rozšanteného. Striehol na každé moje nestrážené slovo.“
Gabriel sa snaží aktivizovať počas Nežnej revolúcie, no v Nitre ho nik nevolá do ústredných aktivistických funkcií. Vykresľuje pestrú paletu lokálnych revolucionárov; bývalí komunisti, herci, intelektuáli. Nakoniec si berie na starosti podchytenie náboženských komunít. Hneď prvý nitriansky farár však Gabriela spozná napriek tomu, že sa vidia prvý krát. Je informovaný o aj jeho rodine. Gabriela to natoľko vystraší a posilní v ňom vieru v existenciu tajných organizácií majúcich pod palcom aj jeho nie veľmi významnú existenciu, že v ďalšom agitovaní nepokračuje. Ako učiteľ vstupuje do deväťdesiatych rokov, do obdobia v ktorom „každý robí, čo môže. Každý môže robiť to, čomu sa neveľmi rozumie. Dôležité je odhodlanie, nápad, vytrvalosť.“
Hlavný hrdina sa ocitá v redakcii nemenovaného, no čitateľom čoskoro identifikovaného medzinárodného časopisu, v ktorom sa články nepíšu, ale preberajú z Prahy a Ameriky. Pre slovenské vydanie doplňované stanoviskom odborníkov, ktorí však často krát neboli veľmi zhovorčiví, vzhľadom na to, že meno firmy sa až príliš „spájalo s agresívnou reklamou a príliš svojvoľným nakladaním s osobnými údajmi.“ Deväťdesiate roky prinášajú aj nárast záujmu o rôzne formy mystiky, ezoterizmu a všakovakých náboženských prúdov, teda motív, ktorý vo svojom Analfabetovi detailne predostrel aj Michal Havran. Nášho hrdinu priťahovali a pri svojom zapisovaní čitateľa zasväcuje do nejednej inštitúcie, či približuje bizarné príbehy persón venujúcich sa týmto smerov. Ocitáme sa v budhistockom kláštore aj na byte u jasnovidkyne.
Román je aj akousi literárnou geografiou. Začína v malomeste, no cez Nitru, Bratislavu a Prahu sa Gabriel dostáva až do rôznych miest v USA, Holandska, Bulharska a napokon do Argentíny. Vždy so zameraním na tamojšiu kultúru, jej postavy a ich príhody. Často veľmi vtipne komentovanou. V zápiskoch sa ocitajú snáď stovky osobností, nebudeme ich teda menovať. Širšej charakteristiky krajiny a spoločnosti sa čitateľ dočká v prípade Holandska. „Ambicióznejšej holandskej žene nikto nehádže pod nohy polená. Preto zvládne vyštudovať univerzitu, získať vysoký akademický titul, uchytiť sa vo výskume, publikovať vedecké články v karentovaných časopisoch a potom, na najvrchnejšom vrchole kariéry poskytnúť interview pre obrázkový časopis feministiek štvrtej vlny a povedať čitateľkám: Stačilo, idem domov, chcem byť žena v domácnosti, odteraz budem len vypekať koláčiky. Holandská žena sa len tak niečoho nezľakne. Vie, ako hodiť minulosť cez palubu.“ Do Holandska a Argentíny prichádza Gabriel so svojou manželkou exaktnou vedkyňou; biologičkou a kartografkou. Vďaka nej môžeme nahliadnuť do sveta akademikov, vedeckých konferencií či zahraničných študentov z tzv. tretích krajín. Motív sledovania a tajných služieb sa obsedantne vracia, len technické prostriedky sú iné.
Záver je neurčitý, no oň v Povrchu vašej planéty nejde. Nevadí ani, že sa fakty prelínajú s fikciou, ani že manželský pár cestuje za pomoci vypínača. Kniha zaujme predovšetkým autorových generačných súpútnikov z prostredia kultúry. Možno ju vnímať aj ako autobiografizujúcu výpoveď či svedectvo moderného intelektuálneho nomádstva.
Ivan Stodola