Hlavná hrdinka spomína, mapuje a rekonštruuje svoj život. Popisuje dôležité medzníky, ktoré ho determinovali. Nosnou témou je vzťah k manželovi a jeho nevera, ktorá počas celého vzťahu akosi visela vo vzduchu. Na rozdiel od ženy, muž (taktiež bez mena) prejavoval počas vzťahu záujem o ženskú spoločnosť aj mimo manželstva a ani sa tým netajil. Vyvrcholilo to odhalením nevery, ku ktorej sa napokon muž priznal bez snahy o udržanie manželstva, ktoré už aj tak nebolo prekážkou k nadväzovaniu nových kontaktov. Zbavil sa ho bez väčších rozpakov. To čo žena vnímala ako zlom v ich vzťahu, bolo pre muža lineárnym vyvrcholením jeho životného štýlu.

Na pozadí vzťahu dvoch ľudí však román Iris Kopcsayovej prináša mnoho zásadných fenoménov generácie súčasných štyridsiatnikov a päťdesiatnikov.

Život na úver

Intelektuálku, ktorá už na strednej škole prečítala Druhé pohlavie od Simone de Beauvoir, osvojila si francúzštinu a na vysokej škole sa hodlala stať disidentkou, zastihla na prahu dospelosti Nežná revolúcia a určila ďalšie siločiary jej spoločenského a ekonomického života. Vyštudovala právo, no začala sa venovať publicistike. Genézu povolania možno vystopovať pri úspechoch na literárnych súťažiach a v záujme o človeka a spoločenské dianie. V období krízy manželstva pracuje v časopise pre mamičky, čo je pod jej intelektuálnu úroveň. Na časy svojej novinárskej slávy a uznania už len matne spomína. Zažíva všetky plody transformácie. Svojej práci sa môže venovať vďaka slobode slova, má možnosti cestovať, nadväzovať kontakty so zaujímavými osobnosťami. Zároveň je však jej život pretkaný permanentným kolotočom pôžičiek, dlhov, splátok, nákupov a predajov. Máme do činenia s individualizovaným životom rodiny, kde je každý úspech aj neúspech prijímaný ako výsledok autonómnych rozhodnutí. Spoločenský kontext, ktorý tieto rozhodnutia ovplyvňuje, zostáva bez reflexie. Na manželov vychovávajúcich deti, zápasiacich s ekonomickými ťažkosťami sú kladené obrovské nároky, ktoré v kombinácii s manželovou neverou nakoniec rodina neunesie a manželia sa rozchádzajú, pričom však zostávajú v blízkom kontakte. Napriek mnohým ťažkostiam sa im darí úspešne vychovať dve deti , ktoré v románe nevykazujú žiadnu problémovosť.

Nelichotivá správa o mužoch

V románe vystupujú viacerí muži rôznych generácií. Predovšetkým manžel. Intelektuálne pracujúci, úspešný spisovateľ, bohém so záväzkami, ktoré však pomaly, ale isto opúšťa. Žena ho milovala, bola mu verná, naznačuje, že aj v čase najväčšej krízy by bola ochotná vzťah znovu obnoviť. Po jeho ukončení sa usiluje začať nový život. Ťažko sa zbavuje starých, spoločných dlhov, ale postupne sa jej viac darí. Konečne predáva spoločný dom v obci mimo vlastného mesta. Symbolom novonadobudnutej slobody sa stáva byt v centre i hľadanie nového intímneho života. Napriek koketovaniu s feminizmom prikladá veľkú váhu výzoru, oblečeniu a vonkajšej stránke človeka. Keď ju učiteľka v škôlke nazve „babkou“, žena sa zarazí, no snaží sa to reflektovať. Preto jej nový život prináša aj zmeny v životnom štýle. Stravuje sa zdravšie, schudne, obnoví vzťahy s priateľkami. Autorka prináša čitateľovi aj ďalšie osudy ženinej generácie. Žena nevyhľadáva mužov plánovane, avšak kontaktom a výmene vzájomných sympatií sa nebráni. Prostredníctvom internetu obnovuje staršie kontakty. Nemá ilúzie, nesníva o veľkej láske, je realistka pevne zakotvená na zemi. Keďže sa jej nedostáva úprimných objatí, nežného slova, je vďačná aj za tú najmenšiu pozornosť. Mužom, s ktorými sa dostáva do kontaktu, však ide výlučne o naplnenie sexuálnej žiadostivosti a egoisticky sledujú len vlastný záujem. Žena je pre nich prostriedkom k naplneniu vlastných fantázii. Napriek jej intelektu a veku ju považujú len za ďalší úlovok vo svojej zbierke. Žena to vie, ale snaží sa to vytesniť. Je vďačná za aký-taký kontakt s opačným pohlavím a občasný sexuálny život. Nemoralizuje. Neodsudzuje. Prispôsobila sa.

Generačné svedectvo

Okrem témy hľadania a strácania lásky je román prínosným, ale ešte nedopísaným príbehom jednej generácie. Generácie mužov a žien hľadajúcich svoje šťastie a naplnenie v priestore súčasného Slovenska. To je v románe prítomné ako kulisa, avšak jeho reálie cítime všade. S hrdinkou sa prechádzame po Starom meste, cestujeme električkou, popíjame kávu, obdivujeme vinice. Mnohí z ženinej generácie disponujú veľkým ľudským kapitálom a pracujú vo sférach, ktoré sa vo svete tešia veľkej miere uznania. U nás sú však v pozícii pracujúcej chudoby a každým deň je pre nich bojom o materiálne prežitie. V tejto situácii dostávajú aj vzťahy a láska skutočne zabrať. Ako ukazujú štatistiky, obrovská časť manželstiev to nakoniec neprežije. Ani to ženine. Naša hrdinka je však silná. Román končí s nádejou a optimizmom do budúcna. Hlavná hrdinka – žena ešte zďaleka nepovedala svoje posledné slovo a stále verí v nový začiatok aj v emocionálnej a vzťahovej sfére. Držíme jej palce a tešíme sa na pokračovanie románu z pera Iris Kopcsayovej.

Ivan Stodola

ukážku z knihy si môžete prečítať tu

Zobraziť diskusiu (0)