Ivan Štúr: Zázraky života
„Nad všetkými každodennými povinnosťami, potrebami a nutnosťami nášho života leží čosi vyššie, poézia bytia, očarenie každou maličkosťou, vďačnosť za všetko čo bolo a je.“ to je jeden citát z knihy esejí o láske, živote a smrti, ktorá vyšla ako spomienka na výnimočného človeka - detského psychológa profesora Ivana Štúra a ktorá je zostavená z dosiaľ publikovaných i nepublikovaných článkov. Prečítajte si esej s názvom A predsa láska.
Niet krajšej krásy
ako táto chvíľa, ktorá bolí:
nasadnúť na vlak proti vôli.
Roztrhni zväzky slepých lások!
Poďme ďalej.
Ján Kostra
Láska je vraj slepá. Iste. Nevidí nič zlé, iba obdivuje krásu. Ale rovnako je slepá aj neláska, ktorá kritizuje a odmieta, nevediac oceniť pekné. Zmyslom každého stretnutia je vzájomná pomoc, uľahčiť a duševne obohatiť. Ale či sa to dá večne, doživotne? S jedným človekom by bolo málo prežiť aj dva životy, s iným je i najkratšia chvíľa utrpením. Čím to je, čo za tým väzí? Nik nemôže nahradiť druhému nekonečne sa meniaci a očarujúci svet. Môžu ho však vo dvojici spoločne poznávať a obdivovať. Lákavá zmena nemusí byť vždy útekom za niečím novým, azda skôr vývinom v sebe, dozrievaním vzťahu a spoločnými zaujímavými zážitkami. Kvalita partnerstva sa nedá merať dĺžkou prežitých rokov, ale radosťou zo života.
Aj láska k veciam akosi ochladla. Užijeme si ich a bez ľútosti vymeníme. Nové, jagavé, príťažlivé. Tá vonkajšia zmena nič nehovorí o vnútornom dozrievaní, často mu iba prekáža. Prečo si niektorí myslia, že celoživotné partnerstvá sú už dnes nevhodné, zastaralé, neuskutočniteľné? Akoby zostávali spolu iba lenivci, ktorým sa nechce nič riskovať alebo neveriaci v možnosť, že by si ich ešte niekto všimol. Veru nie, zostávajú aj tí, čo sú presvedčení, že by s nikým iným neprežili tak pekný život, tak zaujímavé dni, tak hlboký citový vzťah.
Lenže to neprichádza samo sebou. Je nutné stále kultivovať seba a podporovať partnera. A každá chvíľa v sebe nesie nebezpečenstvo, zvady, neporozumenia, rozchody. S niektorými ľuďmi sa nedá žiť, niektorí zas nevedia žiť s druhými. To sú tie slepé lásky, ktoré vznikli príťažlivosťou telesnej krásy, zabudnúc na duševné porozumenie. Takéto zväzky je dobré čím skôr roztrhnúť, najlepšie nikdy nezačať. Lenže predpovedať správanie človeka je tým najťažším počinom. A keďže výber partnera je mimoriadne problematický, veľa sa dá zachrániť spoločným úsilím. Každodenná slušnosť, humor, intenzívne záujmy... Dnešné pričasté rozvody sú len úzkostlivým hľadaním lepšieho spolužitia. Niekedy predčasným, inokedy prineskorým.
Čo najviac oceňujeme na svojom blízkom? Ako vie pekne žiť, samostatne a úspešne sa vyrovnáva s problémami, je prirodzený a otvorený, čiže zdravo sebavedomý. Zaujíma sa o nás a vie nás oceniť. Ešte však nevynašli test na vyhľadávanie takýchto ideálnych ľudí. To preverí iba konkrétny život a spozná druhý človek. Je veľký rozdiel utekať za niečím lákavejším alebo prchať pred netvorom. Je akousi samozrejmou povinnosťou priniesť svojmu partnerovi životnú istotu. Je ľahké sa vyhovárať, že keby moja žena alebo muž boli inakší, aj ja by som sa zmenil či zmenila. To je nespravodlivo zamenené poradie. Vlastný krok k lepšiemu zláka partnera k žiaducej zmene. Slová sú málo efektívne!
Jeho či jej zmena v správaní má začiatok v našej predstave. Kritika, aj tá oprávnená a spravodlivá, neraz iba utvrdzuje neželateľné prejavy. Vyjadrená dôvera a milý humor vhodne usmerňujú. Môj názor na blízkeho človeka má tendenciu sa uskutočniť. To platí medzi manželmi, o rodičoch a deťoch, v priateľstve aj pri šéfovi a jeho podriadenými. Preto je opodstatnená rada, že každý problém máme začať riešiť vo vlastnom vnútri. Láska, tá skutočná láska nie sú slová, ale radosť z blízkosti a hĺbka porozumenia. A dĺžka ľudského života je dosť krátka na jej uskutočnenie.
Človek potrebuje blízkeho človeka a kto sa nenaučí láske, zahynie na svoju nelásku. A či sa dá láske učiť? Každým dňom a každou hodinou, každou prečítanou knihou, zaujatým vypočutím symfónie, nadšeným pohľadom do lesov a každým tvorivým činom. Ak nám odíde partner, to nemusí byť vždy známkou tragického nedocenenia našich úžasných vlastností. Niekedy je to hrôza z hlbokého pohľadu do nášho prázdneho vnútra. Nebyť mlákou bez prítokov, ale mohutnou riekou, ktorá nikdy nenudí.
Ako všetko na svete, aj vzťah dvoch ľudí je prejavom ocenenia a radosti zo života, pričom sťažnosti na pomery alebo na druhých ľudí sú iba nedostatkom sebadôvery a zanedbaním sebavýchovy.
Celoživotná láska, rovnako ako celoživotné priateľstvá a samozrejme aj celoživotné rodičovstvo charakterizujú pekného a schopného človeka. Nevyhovárajme sa na finančnú ani citovú krízu, náš život sa nikdy nezopakuje!
Ivan Štúr
2013
Ivan Štúr
Zázraky života. Eseje o láske, živote a smrti
Millerka 2016
