V pomyselnom vlaku
Čokoládová krv je okrem iných významov metaforou atramentu, ktorým píše prvú verziu románu Radka Denemarková. Aj písaním ako fyzickou záležitosťou unavujúcou telo dokazuje, že literatúru berie vážne. Pri uvedení novej prózy oceňovaná autorka nahlas predniesla svoje vyznanie: „Ja som román, ktorý píšem. Každá kniha je mojou autobiografiou, som to ja.“

V pomyselnom vlaku prechádzajúcom 19. storočím sedia tri skutočné historické postavy: Božena Němcová, John D. Rockefeller a George Sandová. Autorka Babičky, ktorú si bez jej opýtania a často falošne privlastnili českí vlastenci všetkého druhu. Jeden z prvých oligarchov. A parížska provokatérka oblečená do mužských šiat i mužského mena.

Dve rebelky a jeden oligarcha
Jeden z prvých kapitalistický guruov vtesnal život do čísel a z ľudí vo svojej blízkosti spravil mašinky na výrobu nových peňazí. Disponoval vlastnou čokoládovou krvou – ropou. Stotožnil sa s poslaním misionára podnikateľskej tvrdosti a bez ostychu likvidoval konkurenciu, hoci aj tá je jednou z podôb či garancií slobody. Nepohlcuje konkurentov lepšími cenami, víťazí mafiánskymi praktikami. Zhltne ich ako malinu. Zostávajú im oči pre plač, bezmocnosť a zúfalstvo.

Němcovej románová Babička je mýtickou postavou ďaleko od reality. Spisovateľku ponižoval celý život jej manžel, nezriedka za pasívnej asistencie či nevšímavosti všakovakých obroditeľských buditeľov. Němcová bola pravidelne vyháňaná do chudoby a osamelosti. Kým vlastenci fantazírovali o národe, pozabudli sa postarať o rovné príležitosti pre všetkých. Národ je nad všetko a jeho živí členovia sú len ako zbytočný detail. Tu má čokoládová krv opäť iný význam. Symbolizuje Němcovej tajomný krvotok, zraniteľnosť ženského tela i krehkosť jej životného údelu.

Sandová (inak barónka Duvedant) bola vo svojej revolte ambicióznejšia. Mohla si ju dovoliť, na rozdiel od Němcovej bola totiž bohatá. Francúzska spisovateľka nezostala iba pri politických deklaráciách ženskej emancipácie. Dokazovala ju svojou nezávislosťou, oblečením aj sexuálnymi hrami, ktorými zneistila inak absolútne sebavedomých mužov. S predsudkami nebojuje, len ich úplne jednoducho ignoruje.

Spisovatelia stoja pred jej spálňou v dlhom fronte, akoby bola vypísaná súťaž, kto ju ako prvý prekukne a objaví slabiny, pokorí svätyňu a zotne hrdosť. Muži vášnivo súťažia, v žilách sa rozprúdi čokoládová krv, tentoraz horkosladká.

Krv ako znamenie smrti aj života
Denemarková odmieta spolupracovať pri tvorbe nových mýtov. Je otvorená a chvíľami až nasrdená. Nejde jej iba o smutný obraz krutého storočia, v ktorom popri priemyselnej revolúcii nezostalo miesto na vľúdnosť voči ľuďom z druhého radu. Nasrdenosť je ešte zrejmejšia, keď autorka príbehy z 19. storočia aktualizuje prítomnosťou – českou, európskou i svetovou. Nechýbajú Babišove prechmaty, Putinova okupantská krvilačnosť či alibizmus pokryteckých politikov a krutosť i zaslepenosť tých, ktorí na všetkom hľadajú cenovky. Zneužívanie a manipulácia nie sú muzeálnymi kúskami. Patria k prítomnosti. Stále si vyžadujú korekcie aj slobodomyseľných ľudí, ktorí sa odvážia nahlas ich demaskovať.

Historický progres na povrchoch mení mnohé veci, ale v najhlbších vrstvách je ľudská povaha rovnako nebezpečná a charakter spoločenských vzťahov stále skryto deštruktívny.

Cestujúci vo vlaku si opakujú len trate a železničné zastávky, ktoré sa naučili ako deti. Opakujú predsudky, ktoré im vtlačila spoločnosť a vnútil jazyk, v ktorom sú uväznení.

Nejde o striktne feministické písanie. Emancipácia nemá byť záležitosťou pohlavia, ale obyčajnej spravodlivosti. Ak by sa z hocijakého dôvodu diala alebo bude diať krivda mužom, zaslúžia si rovnako zapálený boj o rovnosť. Také prosté, a pritom stále nepochopené.

Hustá čokoládová krv v našich životoch a vzťahoch predstavuje ťažkopádnosť, tuposť a bolesť. Naproti tomu sa Denemarkovej vydarila literárna transfúzia pulzujúcej krvi zachraňujúcej životy.

Radka Denemarková: Čokoládová krev

Host, 2023

Zobraziť diskusiu (0)