Šaňo Balogh sa rozhodol správne, keď ani chvíľu neváhal a bez veľkých slovných tančekov jej povedal, že je to preňho samozrejmé. Tak vznikla kniha Ján Langoš. Strážca pamäti. Súbežné s knihou Jána Štrassera František Mikloško. Rozhovory o dobe a ľuďoch (Bratislava : Artforum, 2016) vznikli dve generačné svedectvá o čase, ktorý nás všetkých tak kľúčovo poznačil. Dve knihy, ktorých spoločným menovateľom je pamäť.

Jano Langoš sa najčastejšie spája s inštitucionálnou pamäťou národa rovnomenného ústavu. Je však v tejto knihe v prvom rade pamäťou veľkej rodiny, v ktorej vyrastal a zmestil sa do nej každý, kto ju potreboval, pamäťou vlastnej rodiny, do ktorej patrila jeho žena Gaba s dcérami Ninou a Bipulou Luciou, pamäťou príbuzných a priateľov a medzi nimi v prvom rade mladšieho brata Michala a bratranca Stanislava Šimeka, ktorí poznali Jana od mladosti, ale aj tých, s ktorými kráčal spoločnou cestou po roku 1989. Svedectvá o nej podávajú v knihe Martin M. Šimečka, Peter Kákoš, Martin Klein, Oleg Pastier, Branislav Závodský, Gusto Matijek, Jaro Franek, Marián Varga, Agnes Snopko, Fúzo Kyselica, Fero Engel, Vladimír Merta, Peter Zajac, Fedor Gál, František Šebej, Jan Ruml, Patrik Dubovský, Karel Schwarzenberg, Miroslav Lehký, Fero Očenáš, Květa Richterová, Filip Vagač, Boris Lazar, Daniel Fischer, Milan Lichý. Ich výpovede sa stávajú súčasťou Janovho osudu. Jadro knihy však tvorí civilný, zdržanlivý, vecný, a pritom pritlmene vrúcny Šaňov rozhovor s Gabou Langošovou. Ona je napokon strážkyňou Janovej pamäti, ale aj jej tajomstva.

Knihou Alexandra Balogha sa stáva život Jána Langoša súčasťou našej pamäte. Tvorí ho práca, povolanie, povinnosť, politika. Bol prvým a posledným skutočne ponovembrovým československým ministrom vnútra a myslím, že najmä politická skúsenosť s ohromujúcim, oslepujúcim a ochromujúcim odkrývaním praktík ŠtB po roku 1989, spojená s otázkou: Ako to bolo možné? ho viedla k založeniu Ústavu pamäti národa a k rozhodnutiu podať pravdivý obraz o činnosti tajnej polície a v širších rámcoch o represiách totalitných režimov na Slovensku v období medzi rokmi 1939 – 1945.

V roku 2013 odkryli v Banskej Bystrici v areáli centra nezávislej kultúry Záhrada Jánovi Langošovi neokázalý pamätník Karola a Mateja Rosmányovcov s názvom Odkrývanie. Je poctou jeho životu. Pod posúvateľnými štvorcovými platničkami žulového stola je ukrytý nápis, ktorý vypovedá o tom, aké dôležité je mať pamäť a aké ťažké je vyslobodiť ju zo skrytosti: „Ten, kto nepozná svoju minulosť, je odsúdený ju opakovať“.

Alexander Balogh

Ján Langoš. Strážca pamäti

Artforum 2016

Zobraziť diskusiu (0)