ÚVOD: Lov bez zbrane

„Srna nepríde na každé zavolanie. Ak je však malé srnča zranené a plače, pribehne nielen jeho mama, ale aj iné srny. Táto vábnička je skvelá, presne napodobňuje hlas plačúceho mláďaťa. Neodolá mu žiadna srna v okolí. Samozrejme, musíte vedieť, ako na ňu zapískať. Je to veľké umenie.“

Hlas poľovníka z autorádia znel hrdo, ba nadšene. Nevydržal som ho viac počúvať. Stlačil som vypínač a ďalej som šoféroval v tichu. Okolo diaľnice sa mihali stromy, krajina bola zaliata miernym jesenným svetlom.

Akoby sa tá scéna odohrávala priamo pred mojimi očami. Srna začuje plač maličkého srnčaťa. Nepremýšľa, rozbehne sa mu čo najrýchlejšie na pomoc. Je čoraz bližšie hlasu mláďatka, ale nevie ho nájsť. Na mýtine sa zastaví. Obzerá sa, hľadá mláďa. Vetrí.

Zrazu padne výstrel. Prudká bolesť pri srdci. Srna padne k zemi. Silno krváca. Umiera. Z lesa pomaly vychádza poľovník. Je na seba pyšný. Loviť na vábničku je veľké umenie.

**

V dnešnom svete sa lovu venuje stále viac ľudí. Pravda, nedržia v rukách zbraň. A nelovia vysokú zver. Lovia nás.

Marketingoví špecialisti, riaditelia reklamných agentúr, mediálni poradcovia, politici, youtuberi, instagramové krásky, SEO a PPC experti. Títo všetci (a mnohí iní) budú na seba pyšní, ak sa im podarí uloviť aspoň trochu našej pozornosti, nášho záujmu. Ak sa im podarí heknúť našu myseľ a srdce, implantovať do nich svoje posolstvá a tak ovplyvniť naše rozhodovanie.

V tomto love nejde o život. Vnútornú slobodu v ňom však stratiť môžeme. A prebieha takmer neustále.

**

Srna nemá proti poľovníkovi šancu. Nebola stvorená do modernej doby, do sveta pušiek a vábničiek. My ľudia šancu máme. No musíme byť opatrní.

Nemôžeme sa spoliehať na svoju intuíciu, na svoje spontánne emócie. Neboli sme stvorení do sveta masmédií a internetu. Nenarodili sme sa so žiadnymi protilátkami, ktoré by nás pred ním dokázali ochrániť.

Virtuálny svet je ako krivé zrkadlo. Skresľuje. Keď sa na Facebooku hneváme, často to pôsobí ako nezrelosť. Súcit môže vyzerať skôr ako naivita. Nadšenie ako samochvála. A láska ako gýč. Človek, ktorý do dnešného verejného priestoru vstupuje nepripravený, sa v ňom môže ľahko stať karikatúrou samého seba.

Ako si teda uchovať ľudskú dôstojnosť a vnútornú slobodu? V prvom rade potrebujeme sebaovládanie. Nové technológie sú návykové, potrebujeme preto značnú duševnú silu, aby sme im dokázali odolať.

Ďalej potrebujeme vedomosti, aby sme sa vedeli v dnešnom verejnom priestore zorientovať, a zručnosti, aby sme dokázali analyzovať to množstvo správ a posolstiev, ktoré okolo nás každodenne víria.

Tieto zručnosti a znalosti sa súhrnne volajú kritické myslenie.

**

Väčšina príručiek o kritickom myslení sa venuje len veľmi úzkej skupine tém. Dozviete sa v nich, ako rozoznať férové texty od tých manipulatívnych, ako odhaliť logicky chybné argumenty, a možno ešte čosi o kognitívnych skresleniach.

Som presvedčený, že to nestačí. Naše mysle a naše úsudky totiž ovplyvňuje omnoho väčšie množstvo faktorov než len klamlivá argumentácia či nejaké rétorické triky. Cesta od pravdy k lži často neprebieha v rovine racionality. Uveďme len tri príklady:

Mnoho ľudí trpí závislosťou od internetu a sociálnych sietí. Nehľadajú na webe pravdivé informácie, ale zábavu či iné emocionálne uspokojenie. A, samozrejme, každá závislosť okráda človeka o objektivitu. V knihe o kritickom myslení preto podľa mňa nemôže chýbať kapitola o digitálnom detoxe.

Mnohí zamestnanci zase vidia, že ich kolega či šéf klame verejnosť, ale nepostavia sa mu, pretože im chýba odvaha alebo cítia povinnosť byť lojálni. Preto som nevynechal kapitolu o dynamike pôsobiacej vo vnútri ľudských komunít.

A mnohí ďalší ľudia zase pravdu jednoducho vidieť nechcú, pretože by potom museli zmeniť svoje návyky či svetonázor, ktorý si budovali dlhé roky. Je pohodlnejšie odvrátiť zrak. V jednom z textov sa preto venujem aj kognitívnej disonancii.

Táto kniha teda pokrýva omnoho širšiu paletu tém, než by ste od príručky kritického myslenia možno čakali. Budeme hovoriť o argumentačných fauloch či manipulatívnych grafoch, ale aj o whistleblowingu, súkromí na internete, predvolebných prieskumoch, reklame a mnohých iných témach.

**

Tento text sa skladá z piatich častí. Prvá z nich sa venuje slovám, najmenším čiastočkám ľudskej reči schopným niesť význam. Dozviete sa v nej napríklad, akými trikmi sa dá do slov prepašovať podprahová reklama, ktoré slová v dnešnom verejnom priestore spoľahlivo rozpútajú hádku alebo čo dokáže frekvencia slov v jazyku napovedať o stave spoločnosti.

Druhá časť je venovaná vetám, teda komplexnejším celkom, ktoré sú už schopné nielen niesť význam, ale aj nadobúdať pravdivostnú hodnotu. Ukážeme si napríklad, aký je rozdiel medzi vetou a výrokom či ako rozoznať logicky chybný argument. Zameriame sa však aj na samotnú pravdu a lož. Prečo je dnes často výhodné klamať? A prečo mnohí ľudia vedome ignorujú pravdivé fakty?

Tretia časť sa zaoberá celými mediálnymi správami: textami, reportážami, statusmi na sociálnych sieťach. Ako rozoznať, či je autor správy dôveryhodný? Akými najčastejšími trikmi sa manipulujú grafy? A prečo je potrebné rozumieť číslam, ak chceme rozumieť súčasnej verejnej diskusii? Akými rétorickými trikmi sa nás snažia autori správ zmanipulovať?

Vo štvrtej časti sa pozrieme na výzvy a problémy, ktorým musí denne čeliť každý z nás. Chráni Facebook vaše súkromie? Ako často skontroluje priemerný tínedžer svoj mobil? Ako čítať prieskumy verejnej mienky? A ako využívajú marketingoví špecialisti evolučné nedokonalosti ľudskej mysle?

Posledná časť knihy je hutným súhrnom nápadov a stratégií, ako využívať kritické myslenie v každodennom, praktickom živote.

Kapitoly v knihe sa dajú čítať aj samostatne. Ak teda máte chuť prečítať si napríklad niečo o závislosti od internetu, pokojne preskočte na text My, digitálni narkomani. Alebo ak vás zaujímajú logicky chybné argumenty, neváhajte a začnite kapitolou Únik z Hlavy XXII.

**

Cieľom tejto knihy nie je ovplyvňovať vaše politické názory. Často v nej uvádzam statusy či vyjadrenia súčasných politikov, slúžia však vždy len ako príklady javov, o ktorých píšem. Napokon, žiadny manuál sa bez vhodných príkladov z reálneho sveta nezaobíde. Aby som nikomu nestranil, používam príklady pokiaľ možno rovnomerne naprieč spektrom politických strán a hnutí.

Presnejšie povedané, táto kniha nemá za cieľ ovplyvňovať žiadne vaše názory. Naopak: dúfam, že vám pomôže, aby ste si uchránili slobodu svojho vnútorného sveta. Na viacerých miestach bude asi zrejmé, čo si o tej-ktorej spoločenskej téme myslím, pretože písať bez názoru je ako variť bez korenia a soli: výsledok by nemal žiadnu chuť. Budem rád, ak moje názory budete brať vážne, ale je veľmi pravdepodobné, že občas budete mať dobré dôvody s nimi nesúhlasiť.

Všeobecná zhoda je koncom myslenia. Rozmanité názory sú jeho začiatkom.

Materiál poskytol Denník N.

Zobraziť diskusiu (0)