Toto nezvyčajné pomenovanie označuje kolobeh štyroch ročných období, v rytme ktorých sa odvíja i samotné rozprávanie.

V jeho centre stojí prapodivná dvojica. Ray je päťdesiatsedemročný osamelý muž. Skrachovaná existencia obývajúca otcovský dom kdesi na dedine, odsunutá mimo všetkého spoločenského záujmu. Nejasne tuší, že v útlom veku vraj nejako zapríčinil matkinu smrť. Minimálne jeho neprístupný, odťažitý otec ho tým od malička deprimoval a rozleptával jeho osobnosť. Nikdy nezískal formálne vzdelanie, zato však nie je ukrátený o rozľahlý vnútorný svet nepostrádajúci brilantnú inteligenciu, jasné pozorovateľské oko, cit pre umenie a veľkú dávku empatie. Ray je skrátka záhada, ktorej sa ostatní stránia. On sám pritom najbližšie okolie opúšťa len nerád, aj to iba v najnevyhnutnejších prípadoch.

Práve pri jednej z takýchto vychádzok objaví spriaznenú dušu. Cez inzerát narazí na jednookého dokaličeného psa a prvý raz k niekomu pocíti silnú náklonnosť. Ray so svojím novým miláčikom vedie nekonečné monológy, odhaľujúc tak úlomky z vlastnej tragickej situácie. Zlom nastane po incidente, kedy má byť Rayov štvornohý kamarát „z bezpečnostných dôvodov zabavený úradnou cestou.“ Oboch vyvrheľov to vyburcuje k zúfalému riešeniu a rozhodnú sa dočasne opustiť domov. Čitateľ sa tak spolu s nimi vydáva na akýsi nútený výlet po írskom vidieku, aby sa doň nakoniec znovu vrátil, pričom sa mu poodhalia rôzne prekvapenia a nečakané závery.

Sara Baume sa už na debute predstavuje ako mimoriadne zručná autorka s originálnym videním sveta. Svojské formálne spracovanie je preto naplnené podnetným obsahom, ponúkajúcim pestrú škálu ideových interpretácií, ktorých jednotiacim prvkom môže byť hľadanie odpovedí na to, čo je „normálne.“ Skôr než klasicky vystavaný román to celé pripomína impresionistické slovné modelovanie. Autorka do pevného základu, tvoreného oným ročným kolobehom pridáva jednotlivé textové vrstevnice, do detailu vypĺňajúce všetok vyhradený priestor. Zo stránok potom doslova vylieza úchvatne skomponovaný celok zjednocujúci hlboké meditovanie nad ľudským údelom s nádherne zlyrizovanými opismi prírodných scenérií meniacich sa v rytme štyroch ročných období.

Čiastočne autobiografický debut autorka poňala akoby z dvoch protipólov. Na jednej strane je štylisticky svieža a moderná, ale zároveň si do textu dokáže pritiahnuť akési nanajvýš sympatické staromilstvo v podobe neuponáhľaného, rozvláčneho tempa, kde majú prím zasnívané, posmutnelé nálady a melancholická atmosféra. Autorke sa podaril naozaj pozoruhodne vyspelý debut pôsobiaci ako tichá revolta jedného outsidera, ktorý je svojím zvláštnym spôsobom väčší originál než okolitá bezfarebná masa, kde každý má pocit, že práve on je „sám sebou“.

Tragika i hrejivosť v jednom skvostnom balení.

Sara Baume: Jasno lepo podstín zhyna

Vydal: Odeon (Edice Světová knihovna) 2016

Preklad: Alice Hyrmanová McElveen

264 strán

Zobraziť diskusiu (0)