Ako z Atén zachrániť matku

Boje a premeny jednej ženy (tak znie titul predchádzajúcej autorovej knižnej eseje) dostávajú v tejto najnovšej próze pointu.

Matkino presťahovanie do Paríža vyzeralo v začiatkoch dobre. Oslobodená od násilníckeho manžela si prostá žena z odľahlej dediny na severe Francúzska veľkomesto užívala. Úpadok prichádzal po kúskoch, ale nakoniec bol „dokonalý“: jej nový druh začal popíjať najprv okolo siedmej večer, potom už o piatej, nakoniec bol alkoholom omámený a nabudený k útokom voči spolubývajúcej už napoludnie.

Záchrana matky pred pijanom a násilníkom beží takpovediac v online režime. Édouard je práve na štipendijnom tvorivom pobyte v Aténach. Na diaľku počas večera a noci organizuje matkin útek. Obáva sa, že v poslednej chvíli znovu zaváha a zostane v partnerskom koncentráku plnom výčitiek, nadávok a iného opovrhovania. Má po päťdesiatke, je unavená a skeptická voči novým začiatkom.

Na druhý deň ráno však dostane od matky správu. „Je konec. Už se sebou dál takhle vorat nenechám, odcházím nadobro.“ Zvládla to. Odsťahovala sa do synovho bytu plného kníh (ale bez televízora, ktorý bol doteraz jej spoľahlivým partnerom).

Nový matkin život znamená hromadu starostí. Édouard jej (stále z Atén) hľadá nové bývanie blízko sestry a nakupuje do bytu základné vybavenie. Po návrate do Paríža stretol aj „vydareného“ expartnera svojej matky.

„Jak taková ubohá a bezvýznamná bytůstka s hubeným tělem a krysím výrazem, bytost tak dočista postrádající vitalitu a robustnost, může být zdrojem takového násilí? Jak je to možné?“

Pôžitok písať pre iných

Projekt záchrany matky je plný paradoxov. Syn jej môže pomáhať, lebo je na tom ekonomicky dobre vďaka knižným spomienkam na chudobné detstvo plné hrubosti a ponižovania. Matka bola jeho knihami urazená, teraz z nich profituje…

Oslobodená matka Monique v závere vzbudzuje sympatie. Prvýkrát sa učí pracovať s počítačom. Užíva si nezávislosť. A keď je pozvaná do Hamburgu na veľkolepú premiéru divadelného predstavenia inscenovaného nazáklade synovho diela Boje a premeny jednej ženy, pozvanie od režiséra prijíma a prvýkrát letí. Svoj prejav na javisku zvládla a vyslúžila si obrovský aplauz divákov. Nová kapitola zo života matky autora nesmierne teší.

„Díky ní jsem zjistil, jaké potěšení přináší psát pro jiného, pro jiné. Poznal jsem, jaký požitek nabízí zmizení, stažení se, stav, v němž se člověk stane jen pohledem v příběhu jiného osudu než toho vlastního. Nic v literatuře mi nikdy nepřineslo takovou radost.“

Édouard Louis opäť glosuje príčiny nezvládnutých životov. Naliehavo pripomína dôvody chudoby, sociálneho vylúčenia a nedostatku príležitostí v spoločnosti, ktorú ovládli mocní, talentovaní a správne narodení.

On sám prešiel príbehom emancipácie a nezávislosti. Má dokonca nové meno, s ním získal nové sebavedomie a odvahu. Jeho coming-out je viac ako len priznanie menšinovej sexuálnej orientácie. Vychádza na literárne a spoločenské javisko so svojou vášňou pre rovnosť a ukončenie dejín násilia. Ponúka vlastné politické a intelektuálne východiská. Nemusia byť dokonalé, ale jeho angažovanosť si zasluhuje pozornosť. Kto sa zoznámi s Monique na úteku, začne sa určite zaujímať o všetko, čo záchranárskemu projektu predchádzalo.

Édouard Louis: Monique na útěku

Preklad: Sára Vybíralová

Paseka, 2025

Zobraziť diskusiu (0)