Amerického herca žijúceho v Londýne Stanleyho Tucciho poznáme ako nájomného vraha (Pelican Brief), redaktora časopisu New Yorker (Joe Gould’s Secret), manžela všemocnej podnikateľky (Devil Wears Prada) a aj ako ambiciózneho, manipulujúceho kardinála v jeho najnovšom filme (Conclave). No v posledných rokoch, najmä po presťahovaní do Londýna, sa Tucci objavuje aj na literárnej scéne ako autor gurmán či cestovateľ po talianskej gastroscéne. Jeho najnovšia kniha tohto druhu vyšla pod názvom Čo som jedol v jednom roku (a úvahy o všeličom). Na 350 stranách Stanley Tucci sprevádza čitateľa retrospektívou svojho minulého pracovného, rodinného či osobného roku, vždy bezpečne na fabule svojho maškrtného jazýčka, hlbokej a širokej znalosti talianskej kuchyne a, pravdaže, dobrých jedál a reštaurácií, kde ich ponúkajú.

Odrazovým mostíkom sa mu stala kniha J. A. Brillata-Savarina Fyziológia chuti z roku 1825 (v slovenčine vyšla dokonca dvakrát – Tatran, 1987 a SPN – ML, 2012) a jeho známy výrok „povedz mi, čo ješ, a ja ti poviem...“ použil Tucci aj ako úvodné motto k tomuto herecko-gastronomickému denníku. A po ňom, hneď in medias res, skočí do svojho ročného literárneho kalendára – cestou do januárového Ríma, kde sa zúčastnil na nakrúcaní najnovšieho filmu Konkláve o intrigách vo Vatikáne pri voľbe nového pápeža v dnešnej dobe. Tucci svojráznym, zaujímavým, sebaironizujúcim štýlom približuje svoj život počas tvorby filmu s Isabellou Rosselliniovou, Ralphom Fiennesom a Johnom Lithgowom vo večnom meste. Okrem exkurzu po vychytených známych aj neznámych rímskych reštauráciách (návšteva L’Eau Vive, ktorú vedú francúzske karmelitánky) a gastronomických špecialitách, doplnených pikantériami zo života filmových hviezd, máme možnosť v sprievode Stanleyho Tucciho spoznávať Rím inak ako len turisti v ruke s bedekerom alebo aplikáciou v telefóne. Nepochybne, Tucci sa v Ríme vyzná a dobrého sprievodcu nie je vždy ľahké nájsť...

Dva mesiace nakrúcania v Ríme, prerušované krátkymi návštevami v Londýne, príchodom príbuzných či priateľov, dávajú Tuccimu príležitosť rozohrať celoročný literárny výpočet najdôležitejších udalostí svojho života, všade tam, kam ho práca, rodina, zdravie či náhoda podľa jeho neuveriteľne hektického kalendára zavedú. Návšteva u nového kráľa Veľkej Británie, rodičov žijúcich na Floride, pracovné a súkromné stretnutia v Škótsku, opäť v Ríme, Los Angeles, New Yorku, Bordeaux, Dubline, Miláne, Aspene, Chicagu, južnom Anglicku, Paríži, Toskánsku, Bristole, na brehoch jazera Como, opäť v New Yorku, späť na Floride, návšteva Moldavska v susedstve vojny, naspäť v Írsku. Do rozprávania Tucci pri každej príležitosti elegantne vsúva ten najhumánnejší ľudský akt, ktorým je naše každodenné jedenie v spoločnosti iných. Dáva nám jasne najavo, že je znalcom jedál, najmä talianskej kuchyne, v ktorej vyrastal a zostal jej dodnes verný. Čitateľskou pochúťkou je dvojdňová návšteva vidieckeho sídla režiséra Guya Ritchieho, známeho svojho času tiež ako podstatne mladšieho manžela speváckej superhviezdy Madonny.

Do okruhu jeho známych a priateľov či príbuzných, s ktorými nás zoznamuje, patria aj módny návrhár a režisér Tom Ford, švagriná herečka Emily Bluntová s manželom hercom Johnom Krasinským, taliansky ambasádor Lammbertini, známy šéfkuchár Francesco Mazzei, Paul McCartney, ďalej napríklad herci Steve Buscemi, Colin Firth, Cillian Murphy, Woody Harrelson, Sam Rockwell, Stephen Fry či spisovateľka Kate Mosseová a všadeprítomná manželka Felicity, známa londýnska literárna agentka, na ktorú sem-tam, pochopiteľne, literárne žiarli.

Stanley Tucci nám všetky miesta a ľudí majstrovsky predstavuje na 194 zastaveniach minulého roku, poskytne nám recepty svojich obľúbených jedál a koktailov (tentoraz nám namieša Palomu à la Tucci – bez tequily, ale zato s hodnou dávkou Tanqueray ginu). Autor veľmi úprimne opisuje seba ako statného šesťdesiatnika s manželkou mladšou o dvadsaťjeden rokov a s dvoma malými deťmi, o ktoré sa príkladne stará. Napriek svojej profesii, ktorá ho veľmi často zaveje ďaleko od domova, ochotne podá pomocnú ruku aj svojim dospelým deťom z prvého manželstva. Zdôverí sa nám o svojom zdraví, prekonanej rakovine, covide a postcovide a okrem iného aj o tom, že nikdy nečítal Rilkeho.

Tucciho kniha je dobré, ľahké vianočné čítanie. Autor je bystrý pozorovateľ a jeho úvahy o jedlách a o živote vôbec čitateľa zaujmú, jeho postrehy prisťahovalca do Británie sú humorné, ale aj smutné. Jedna vec je však pri tejto knihe istá – Tucci vám definitívne dodá chuť do jedla a do cestovania.

Od predvianočného Pacifiku pozdravuje

Danica Hollá

P. S.: Kniha ma počas tohtoročného sviatku Vďakyvzdania nielen pobavila, ale aj inšpirovala. Na žiadosť hlavného stravníka som uvarila taliansku polievku minestrone à la Tucci a do hrnca vhodila aj predvarené krevety ulovené na juhovýchode Aljašky. Takže k tradičnému moriakovi pribudla krevetová minestrone. Vďaka, Stanley…

Stanley Tucci: What I Ate in One Year (and Related Thoughts)

Gallery Books, New York, 2024

Zobraziť diskusiu (0)