S ruskou klasikou celkom prirodzene rastie chuť na ďalšiu ruskú klasiku, takže pridám ešte jedného autora. Chvályhodný vydavateľský zámer sa zrodil aj v Slovarte. Nedávno u nich vyšla zbierka poviedok Jefima Zozuľu pod názvom Živý nábytok. Predpokladám, že toto meno je u nás prakticky neznáme. Je to však autor, ktorý patril k slávnej tzv. „odeskej škole“ ruských autorov. Do širšieho povedomia síce príliš neprerazil, ale kvalitatívne stojí v jednej línii s machrami typu Iľf, Petrov či Zoščenko. Živý nábytok obsahuje dvanásť chronologicky zoradených poviedok z rokov 1917 až 1924. Jednotlivé texty vybral a tradične extratriedne špičkovo preložil...(napínavé ticho)... Ján Štrasser! (Potlesk). Akýmsi spoločným menovateľom v podstate všetkých poviedok je desivo parodický pohľad na život v rodiacom sa boľševickom absurdistane. Kratšie i dlhšie texty sú zaplnené najrôznejšími znepokojivými a bizarnými utopickými víziami. Svetlé zajtrajšky sú budované s nespochybniteľným humanizmom, ktorý má pre dobro všetkých podobu brutálneho teroru, kde stará tyrania dáva vzniknúť tyranii novej. Dominantné role hrajú absurdita, drsná groteska i temné apokalyptické obrazy z nastávajúceho spoločenského zriadenia. Na hlavu postavené šialené paradoxy čerpajú inšpiráciu jednak z každodennej reality s presahom do futuristických vyšinutostí, ale nájde sa aj vynikajúca záležitosť postavená na starozákonných motívoch. Celé to pôsobí ako čelná zrážka nepochopiteľných extrémov na dôvažok okorenených príslovečným ruským humorom, z ktorého mrazí v zátylku. Optimistickému svetu zajtrajška nesmie chýbať žiarivá atmosféra plná takej morbidity, že sa jednému robí nevoľno. Výsledný sumár: inteligentne a ľahko napísané trpké tragikomické ťaživé znepokojivo nadčasové a výborné poviedky.

Jefim Zozuľa: Živý nábytok
vydal: Slovart 2015
preklad: Ján Štrasser

Zobraziť diskusiu (0)